Rok 1997: Váhom sa hnala ničivá voda, Piešťany evakuované

Nedeľa 23. 07. 2017 10:00  | História / História  | Autor: Viera Dusíková, zdroj: Pavel Podolský

V minulom týždni uplynulo dvadsať rokov od poslednej veľkej povodne v Piešťanoch. Po sérii niekoľkodňových dažďov hrozilo nášmu mestu akútne pretrhnutie hrádze. Vyhlásili najvyšší stupeň ohrozenia, ľudia boli pripravení na evakuáciu. Čakalo sa len na povel ministra. Prišiel uprostred noci. Piešťanci utekali pred hrozbou vodného živlu do Vrbového. Autobusmi aj vlakom. Celé mesto bolo vystrašené z obrovského náporu živla, ktorý vzrastajúcim hydrostatickým tlakom útočil na hrádzu oddeľujúcu koryto rieky od Biskupického kanála.

Voda odtrhla mólo, na ktorom bola upevnená loď.

Voda odtrhla mólo, na ktorom bola upevnená loď. (Autor: Vladimír Brna/ FB Pavol Jurák/archív PT)

Poriečny v stredu 9. júla 1997 o 15.40 h pri pravidelnej obhliadke rieky medzi Hornou Stredou a Piešťanmi zistil, že hrádzou širokou v spodnej časti 28 metrov presakuje voda. Na zatrávnenom svahu valu sa objavila hnedastá škvrna. Rozrastala sa. Po chvíli už nebola jediná. Po hranicu okresov Piešťany  Nové Mesto nad Váhom vznikali z našej strany postupne tri masívne priesaky. Za hranicou, smerom k hydroelektrárni, sa objavilo ďalších sedem. Na vale sa začala zreteľne rysovať priamka, ktorá naznačovala, ako vysoko siaha na druhej strane hrádze hladina vzdúvajúceho sa Váhu. Bola až o osem metrov vyššie ako hladina kanála. Od uvedenej priamky sa začala zemina miestami odtŕhať a zosúvať do kanála. Obnaženými stenami hrádze sa začali predierať pramienky aj napriek tomu, že záchranné zložky sem dávali prekážky  jutové vrecia s pieskom.

Náročná noc

Správy z horného toku varovali, že Piešťancov čaká ešte väčší príval. Prednosta okresného úradu z titulu predsedu okresnej povodňovej komisie a primátor mesta oznamovali pomocou pojazdných vysielačov občanom stav ohrozenia. Bolo asi desať hodín večer. Sirény policajných a hasičských áut už predtým signalizovali, že niečo nie je v poriadku. Vo vzduchu hučali helikoptéry, ale tie mierili severovýchodným smerom, pretože v dedinkách za Váhom, ktoré patria do Trenčianskeho kraja, potrebovali ľudia ohrozované spodnou vodou ešte naliehavejšiu pomoc.
Poškodenú hrádzu nocou i dňom spevňovali vojaci vrecami s pieskom.Poškodenú hrádzu nocou i dňom spevňovali vojaci vrecami s pieskom. (Autor: Vladimír Brna/ FB Pavol Jurák/archív PT)
V tú noc Piešťany nezažmúrili oči. Od železného mosta ponad kanál na Bodone až po posledné domy na južnom okraji postávali skupiny zvedavých, vyľakaných ľudí. Každý sa snažil získať nejakú novú informáciu, zatiaľ však záchranné zložky iba konštatovali: „Situácia je veľmi vážna.“

Príslušníci ženijného pluku zo Serede a niekoľkí piešťanskí mestskí policajti prevážali pieskom naplnené vrecia, ktoré ukladali na najkritickejšie miesta hrádze oproti štrkovisku Dlhé kusy. Vrecia na piešťanskej strane napĺňali tunajší vojaci z útvaru. Ohrozené miesta osvetľovali silné svetlomety. V Piešťanoch boli prítomní najvyšší predstavitelia ozbrojených síl  generáli, plukovníci, riaditelia rôznych inštitúcií. Bolo treba zabezpečiť plynulý prísun jedla a tekutín.

Povel na evakuáciu

Okolo tretej v noci Váh v tomto úseku kulminoval. V tom čase zaznamenali na Hati Drahovce najvyšší prietok  1900 metrov kubických za sekundu. Voda začala pomaličky opadávať, ale riziko sa nezmenšovalo. V ústrednej povodňovej komisii, ktorej predsedal minister pôdohospodárstva Peter Baco, rozhodli o evakuácii piešťanského obyvateľstva. Od štvrtej ráno oslovili tých, čo nespali, a pozobúdzali odpočívajúcich v starej časti mesta priľahlej k Váhu. Celkom to bolo sedemtisíc ľudí. Oboznámili ich so situáciou a vysvetlili im, čo treba robiť.
Rieka Váh sa premenila na živel aj v roku 1957.Rieka Váh sa premenila na živel aj v roku 1957. (Autor: Vladimír Brna)
Únikovou cestou pre Piešťany sa stala komunikácia do Vrbového. Aj z tohto dôvodu bolo zachovanie železnice do Vrbového strategické. Ak by voda zaplavila cesty, ľudí by odviezli po železnici. Tá je nad úrovňou komunikácie. Vrbovčania sa na druhý deň ráno nestačili čudovať, koľko Piešťancov chodí po uliciach.

Vo štvrtok 10. júla predpoludním prišla druhá fáza evakuácie. Týkala sa jedenástich tisícok Piešťancov obývajúcich časti mesta medzi korytom Váhu z jednej strany a priamkou vytváranou Bratislavskou a Žilinskou cestou na druhej strane. Navigovali ich do Vrbového a okolitých obcí. Železnica obnovila na pravé poludnie vo štvrtok 10. júla prevádzku trate Piešťany  Vrbové pre osobnú dopravu. V tom čase už skončila evakuácia nemocnice, prevažnú časť pacientov previezli do Trnavy. Aj z hotela Magnólia, ktorý je na brehu rieky Váh, sa hostia pobrali preč rôznymi smermi. V kasíne, ktoré bolo pod úrovňou, začala vyrážať voda. Obchody a prevádzky v meste pozatvárali. Na terase reštaurácie Tatra na Winterovej ulici posedávali zdanlivo bezstarostní hostia pri šálkach kávy a pohároch piva.
Rieka brala všetko, ťažkú techniku nevynímajúc.Rieka brala všetko, ťažkú techniku nevynímajúc. (Autor: Vladimír Brna/ FB Pavol Jurák/archív PT)

Hrádza vydržala

Prognózy boli nepriaznivé. Aj ďalšie skupiny obyvateľstva, žijúce ďalej od rieky, mali zbalené najnutnejšie veci a očakávali ďalšiu vlnu evakuácie. Ľudia vykonávali rôzne opatrenia. Mnohí odcestovali k svojim príbuzným do bezpečia. Mestom sa šírili rôzne dezinformácie o príchode prívalu, ktorý mal prísť o druhej hodine popoludní. V rozhlasovom vstupe o 12. hodine napoludnie minister Baco upresnil informáciu o stave hrádze v Piešťanoch. „Nedošlo k roztrhnutiu, iba k narušeniu hrádze,“ opakoval s neskrývanou úľavou. Pričom označil situáciu za najvážnejšiu na celom toku Váhu. Zároveň vyjadril mierny optimizmus, pretože hladina rieky klesala rýchlejšie, ako sa očakávalo. V tom čase drahovská hať mala prietok 1300 metrov kubických za sekundu, výšku vody 110 centimetrov nad normál.

V ten večer sa už evakuovaní ľudia začali vracať do svojich domovov. Rieka klesala, hrádze boli provizórne spevnené, nebezpečenstvo živelnej pohromy zažehnané. Ráno museli policajti odháňať prvých Rómov, ktorí prišli aj s károu skontrolovať, či nie sú niektoré jutové vrecia prebytočné. Život sa vracal do normálnych koľají.

Táto povodeň na Váhu bola síce alarmujúca, no ani zďaleka nedosiahla úroveň z roku 1813. Tá mala totiž parametre päťsto až tisícročnej vody. Kulminačný prietok v Žiline vtedy dosiahol 3300 metrov kubických za sekundu, v Piešťanoch to bolo asi 3900 metrov kubických za sekundu. Príčinou vzniku povodne boli výdatné dažde období od 23. do 26. augusta a ako dôsledok stretu dvoch cyklonálnych útvarov nad územím západného Slovenska. Pri povodni vtedy zahynulo 243 ľudí a dnešné kúpeľné mesto Piešťany bolo úplne zničené.


Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 28, ktoré je v predaji od 18. júla.

 

 





Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa