Rodičia Anny Málikovej riskovali život pre vysielačku v stodole

  • Spravodajstvo / Región
  • 22. apríla 2015, 13:41
  • Autor:Viera Dusíková

Jednou z posledných žijúcich pamätníkov pohnutých čias druhej svetovej vojny, ktorá zasiahla aj do osudov obyvateľov Novej Lehoty a priľahlých kopaníc, je Anna Máliková, rodená Kraváriková. Jej otec Pavol Kravárik a matka Alžbeta žili spolu s deťmi na kopaniciach Za jamami. Bolo to strategické miesto pre Nemcov i partizánov. Jedni aj druhí mali v istý čas na kopci u Kravárikovcov, odkiaľ bolo vidno celú dolinu od Bezovca aj od Bukoviny, svoj hlavný stan.

„Narodila som sa 20. júla 1926 v Novej Lehote. Pochádzam z maloroľníckej rodiny so štyrmi deťmi. Môj otec Pavol Kravárik bol od roku 1941 zapojený do ilegálnej činnosti skupiny pod skratkou KS, v ktorej bol Ján Schwarcz a jeho manželka Emília, rodená Križanová. Skupinu viedol ilegálny pracovník Fomfer,“ povedala nám A. Máliková.
Na Lehotách v roku 1939 vítali Slovenský štát rôzne. Protestantskí veriaci, ktorí tu mali silnú základňu, i česky cítiaci občania s nevôľou, niektorí katolíci však do nového štátu vkladali nádeje. Svedčí o tom fakt, že v oboch Lehotách – Novej i Starej – bola silná Hlinkova ľudová strana a početná garda.

Už v roku 1942 tu začala vysielať ilegálna vysielačka. Tú mali skrytú práve Kravárikovci. „Schovali sme ju v stodole, vysielačku obstaral známy piešťanský lekár Ľudovít Thorma,“ skonštatovala A. Máliková. Rozľahlé lehotské kopanice poskytli úkryt mnohým prenasledovaným ľuďom – najmä židom, politickým odporcom, no skrývali sa tu napríklad aj kanadskí piloti lietadla Mosquito, ktoré Nemci zostrelili na piešťanskom letisku 17. októbra 1944. Bývalý pilot Kráľovského kanadského letectva Stuart Newton May a navigátor Jack D. Ritch našli úkryt v Lehote. Píše o nich vo svojej knihe Modrovčan Bohuslav Ferianec.

Dom Kravárikovcov bol pre partizánov strategickým miestom.

Neozbrojený občiansky odboj začala v Novej Lehote skupina s názvom SOLTE. Tvorili ju Pavol Kravárik, lekár Thorma, manželia Schwarzovci a ďalší dobrovoľníci napojení na tajomnú postavu slovenskej ilegality, údajného dánskeho baróna Fomfera. Táto skupina sa kontaktovala pomocou vysielačky s bulharským generálom Zaimovom a cez Balkán s ostatným svetom, Moskvu nevynímajúc. Vysielačku údajne prezradil ktosi z domácich. Nasledovalo vypočúvanie, preverovanie, ale všetkým zadržaným sa podarilo ujsť a skryť sa na bezpečnejších miestach kopaníc. Prví vojaci, ktorí sa v týchto končinách objavili, boli anglo-americkí letci. Išlo o skupinu 32 pilotov, ktorí ušli z Grinavy a s pomocou obyvateľov prechádzali na stredné Slovensko.
To už bol august 1944 a Lehoty sa začali plniť cudzími ľuďmi. Vtedy boli do odboja zapojení aj učiteľ Pavel Vanek, Július Hološ, hostinský Pavol Rybnikár s rodinou a roľník Rudolf Plačko. Práve v šenku v Novej Lehote, teda tam, kde sa nedávno točil televízny seriál Horná Dolná, piekli pre partizánov desiatky pecňov chleba, ktoré po príchode nemeckej hliadky musela šenkárova dcéra porozdávať po domoch, aby ich esesáci nezabili. Zo Starej Lehoty bol do odboja zapojený najmä Alex Stano, kolportér ilegálnej tlače. Aktívni boli aj Keleman, František Lipka a rozporuplná osobnosť, piešťanský maliar Lajo Šnajdár.

Alžbeta a Pavol Kravárikovci ukrývali v stodole ilegálnu vysielačku.

„Po vypuknutí Slovenského národného povstania cez náš kraj prepravovali vtedajších politických väzňov, boli tu aj núdzovo pristátí americkí a anglickí letci z Trnovca, vtedajšej Grinavy. Pilotov sprevádzala partizánska skupina Jána Reptu. Veliteľom prepravnej skupiny bol Štefan Mikulčík,“ uviedla A. Máliková. „Celá táto skupina u nás oddychovala niekoľko dní a ja spolu s mamou sme im pripravovali na vtedajšie pohnuté časy skutočné pohodlie. Dali sme im najesť, napiť, oprali im bielizeň, starali sa o nich. Vtedy k nám jeden muž zo Starej Lehoty doviedol ešte aj tých kanadských pilotov z Piešťan. Aj o tých sme sa postarali ako o vlastných i za cenu nasadenia vlastných životov, pretože zostrelených Kanaďanov hľadali Nemci i gardisti. Schovali sme ich v sýpke a zahrabali do obilia,“ dodala A. Máliková. Keď hliadky odišli, pilotov prepravili do obce Podhradie k Jánovi Štefkovičovi, ktorý si potom s nimi celý život dopisoval.
Aj títo ľudia sa podieľali na odboji v Novej Lehote.

Cez kraj vtedy prechádzali partizánske skupiny Michala Pavloviča Čurkina, kapitána Nevského i Jermakova, ako aj jednotka veliteľa Žalmana. „Za moju obetavú službu partizánom ma prijali do partizánskej brigády podplukovníka Snežinského. Vykonávala som spojku a poverovali ma i rôznymi spravodajskými službami. Spomínam si na to ako dnes. Bola zima, na Štefana – 26. decembra 1944. Dal si ma zavolať Snežinský a zveril mi dôležitý list, ktorý som mala odovzdať v presne určený čas v Starej Lehote ďalšiemu človeku. Mala som šťastie v nešťastí, pretože ma zastavili Nemci, ktorí práve pátrali po Snežinskom. Prezreli ma a nič nenašli, takže som mohla pokračovať v ceste. List som odovzdala. Takýchto úloh bolo viac, na všetky si už nespomínam,“ skonštatovala partizánka.
No na jednu – azda najdôležitejšiu – si predsa len spomenula. „22. februára 1945 som niesla ústnu správu pre veliteľa Snežinského. Prepašovali ju z nemeckého veliteľstva. Mala som mu oznámiť, že jeho partizánsku skupinu aj obyvateľov Lehoty chcú Nemci pozabíjať, obec vyplieniť a vypáliť. Správu som odovzdala, ale domov som sa už vrátiť nemohla. Všade bolo plno Nemcov. Navyše, brodiac sa v hlbokom snehu, som prechladla tak, že som dostala zápal sedacieho nervu. Požiadala som preto Snežinského, aby mi dovolil ostať s partizánmi, no ten to nepovolil, ale zveril ma do opatery Jánovi Štefkovičovi z Podhradia, ktorý ma ukryl počas prechodu nemeckej jednotky. Potom ma schovával Michal Stanko vo Velušovciach.“
Po ústupe Snežinského brigády hlbšie do hôr a po zložení sľubu mlčanlivosti sa mladučká Anna až do oslobodenia zdržovala doma v neustálom napätí. „Báli sme sa, že otca aj mňa ktosi prezradí…“

Anna Máliková

Vojna, strádanie a veľká zima sa podpísali pod jej zdravotný stav. V roku 1946 vážne ochorela – dostala vnútorné krvácanie do pľúc. Našťastie, neskončilo sa to tragicky. Po vojne, 13. apríla 1947, sa vydala za lesného technika, ktorému porodila päť detí. S podlomeným zdravím nemala dosť síl na to, aby okrem výchovy detí vládala aj pracovať. Napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam ešte stále žije v zariadení pre seniorov v Moravanoch nad Váhom.
Za statočnosť a pomoc partizánom i vojakom, ktorí prechádzali či sa skrývali v Novej Lehote, udelili A. Malíkovej 22. februára 1947 odznak Československého partizána. Pri 20. výročí Povstania jej odovzdali Pamätnú medailu SNP. Nasledovali ďalšie. Tú poslednú jej pred pár dňami udelil predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš pri príležitosti 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 17, ktoré je v predaji od 21. apríla.


0 Shares

Najnovšie správy

V úvode apríla sa na Banke konalo jarné upratovanie obce. Organizovala ho obec od ôsmej hodiny rannej až do obeda,…
  • 15.04.2024, 16:46
  • Spravodajstvo
Dnes je pondelok 15. apríla. Tento deň je Svetovým dňom umenia. Meniny má Fedor.
  • 15.04.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 16. apríla. Tento deň je Svetovým dňom hlasu. Meniny má Dana, Danica.
  • 16.04.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
utorok, 16. apríla 2024
Meniny má Dana, Danica, zajtra Rudolf