Topfest

Pred sto rokmi sa v Piešťanoch stretli traja cisári

Nedeľa 12. 02. 2017 17:00  | História / História  | Autor: Jozef Vojčiniak, wikipedia.org, postoveznamky.sk

Od jednej z najvýznamnejších udalostí novodobej histórie mesta Piešťany uplynulo na začiatku februára už sto rokov. V kúpeľnom hoteli Thermia Palace sa 2. a 3. februára 1917 stretli feudálni vládcovia Rakúsko-Uhorska, Nemecka a Bulharska pri vojnovej porade. Cisár Karol I., Wilhelm II. a Ferdinand I. spriadali v Piešťanoch plány na ponorkovú vojnu.

Traja cisári spriadali v Piešťanoch vojnové plány.

Traja cisári spriadali v Piešťanoch vojnové plány. (Autor: reprofoto: postoveznamky.sk)

Dovtedy najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva trval už viac ako dva roky a štvorspolok tvorený Rakúsko-Uhorskom, Nemeckom, Bulharskom a Tureckom nezaznamenal žiadny zásadný úspech na frontoch. Hlavne Nemecko, ktoré stále verilo vo víťazstvo, potrebovalo zmeniť taktiku vedenia vojny. No pretože plánovaný zvrat nemohli dosiahnuť iba pozemnými operáciami a zároveň si aj udržať svoje pozície, rozhodli sa pre ponorkovú vojnu „U-Boot Krieg“. Okrem toho im situáciu sťažovalo aj vedenie vojny na dvoch frontoch, západnom a východnom, ako aj námorná blokáda Británie, čím bolo Nemecko paralyzované od zásobovania, pretože nedokázalo čeliť sile britského loďstva.

Postoj Rakúsko-Uhorska k ponorkovej vojne nebol totožný s postojom Nemecka. Rakúsky cisár Karol I. s nasadením ponoriek od začiatku nesúhlasil. Bol presvedčený, že Spojené štáty na to zareagujú vstupom do vojny, a to by zmarilo jeho plány na ukončenie bojov. Prekážkou pre neho bola aj morálna dimenzia ponorkovej vojny, ktorá spočívala v skrytom boji, čím neumožnil nepriateľovi sa brániť.

A tak hlavným dôvodom pre stretnutie troch cisárov bola práve pripravovaná ponorková vojna. Piešťany sa stali miestom ich stretnutia z dôvodu liečebného pobyt bulharského cára Ferdinanda Coburga, ktorý bol ubytovaný v hoteli Thermia Palace, a keďže mimoriadne udalosti vyžadovali mimoriadne opatrenia, zriadil si cár na prvom poschodí hotela vojnový generálny štáb s vlastným poštovým úradom.

Ako prvý do Piešťan pricestoval vlakom rakúsko-uhorský cisár Karol I. v civile. Pred piešťanskou železničnou stanicou ho čakal koč ťahaný lipicanmi. Do hotela ho sprevádzali vysokí vojenskí hodnostári a vo foyeri ho privítali predstavitelia župy, okresu a obce. Karol I. podal každému ruku a bez jediného slova sa odobral do svojho apartmánu.

Na druhý deň pricestoval v cisárskej uniforme a vo vojenskom kožuchu s vyhrnutým golierom cisár Wilhelm II. Deň predtým mu priviezli jeho osobné auto, na ktorom sa presunul do hotela.


Podľa spomienok pamätníkov sa Wilhelm II. správal veľmi agresívne, pretože si bol vedomý, že jeho dvaja spojenci nezdieľajú rovnaké názory ako on.

Aj keď si Karol I. uvedomoval, že situácia jeho krajiny nie je najlepšia a čas hrá proti monarchii, pričom zároveň jej materiálne a ľudské zdroje sa ocitli na hranici vyčerpania, správal sa pasívne, väčšinou mlčal alebo súhlasil so všetkým, čo navrhoval Wilhelm II. Jedine cár Ferdinand I. sa snažil mierniť Wilhelmov bojový zápal.

Stretnutie nakoniec zásadným spôsobom ovplyvnil zásah zvonku. Počas rokovania doručili Wilhelmovi telegram od nemeckého veľvyslanca vo Washingtone D. C, grófa Bernstorffa:  „Veľvyslanectvo vo Washingtone zatvorené. Odchádzam do Nemecka.“


To znamenalo prerušenie diplomatických vzťahov USA s Nemeckom a bolo iba otázkou času, kedy vstúpia Spojené štáty do vojny. Wilhelm II. ihneď prikázal odoslať veliteľovi námorných síl, admirálovi von Tirpitzovi, depešu, aby bezodkladne začal totálnu ponorkovú vojnu. Po predčasnom ukončení porady Karol I. aj Ferdinand I. opustili salónik a Karol ešte v teň deň odišiel. Keďže toto stretnutie neprinieslo žiaden významný zvrat vo vojne, stalo sa úplne zabudnutým.

Dokonca ani vtedajšie noviny Wiener Zeitung, ktoré pravidelne prinášali program rakúskeho cisára Karola s popisom jeho ciest, sa o porade v Piešťanoch nezmienili a ani neuverejnili jeho program na sobotu 3. februára 1917, hoci na nedeľu 4. februára bol vytlačený. V hosťovskej knihe hotela Thermia Palace zanechali panovníci svoje podpisy, ale história na toto stretnutie zabudla.

Prvá svetová vojna, pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna, bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe a inde. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.

Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d‘Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca.

Na jednej strane stáli štáty Dohody, ktoré na začiatku vojny tvorilo Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalšie. Ich oponentom boli Ústredné veľmoci - Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, k nim sa časom pripojila Osmanská ríša, Bulharsko a ďalší.

Boje v Európe sa uskutočňovali na viacerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalšie). Významný bol predovšetkým západný, kde sa viedla dlhodobá zákopová vojna. Počas vojny bolo zmobilizovaných viac než 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných veľmocí. Prímerie bolo podpísané o 5.00 h ráno 11. novembra 1918 v Compiègne a začalo platiť od 11.00 h.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 5, ktoré je v predaji od 7. februára.





Anketa