Borovce: Spomínali na vraždu kňaza i výročie Sviečkovej manifestácie

Nedeľa 02. 04. 2017 12:00  | História / História  | Autor: Viera Dusíková/sita

Zavraždený kňaz Štefan Polák, pôsobiaci vo farnosti Borovce, mal ruky a nohy priviazané o radiátor, ústa mal prelepené lepiacou páskou. Ležal v kaluži krvi, ktorou sa zadusil. Na tele mal známky po bití a bodné rany. Tušil, že ho zabijú, vysielal signály svojim blízkym a priateľom. Pol roka pred vraždou si uzavrel poistku... Kto ho má na svedomí? Najskôr z vraždy obvinili bezdomovca Ladislava Macháča. Keď ho oslobodili, skončil pod vlakom... Ani po tridsiatich rokoch vrah obľúbeného kňaza nie je známy.

Prednášky si nenechali ujsť ani kňaz P. Katrinec (vpravo), vedľa sedel O. Krajňák z Ústavu pamäti národa.

Prednášky si nenechali ujsť ani kňaz P. Katrinec (vpravo), vedľa sedel O. Krajňák z Ústavu pamäti národa. (Autor: vd)

Už deviaty ročník projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom určeného žiakom základných a stredných škôl otvorili v predvečer výročia Sviečkovej manifestácie v piatok 24. marca v Kultúrnom dome v Borovciach. V sále sedelo viac ako sto študentov, za nimi dospelí. Vpredu organizátori a rečníci. Práve v tejto obci pred tridsiatimi rokmi brutálne zavraždili kňaza Š. Poláka. Jeho násilná smrť patrí do skupiny dodnes nevyriešených záhadných úmrtí, vrážd a útokov na kňazov, ktorých sa v bývalom Československu odohralo v 70. a 80. rokoch viacero. Projekt Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom je najstarším dobrovoľníckym projektom tohto druhu v strednej a východnej Európe. Mladých ľudí vedie k objavovaniu menej známych, a teda nenápadných hrdinov z ich okolia. Podujatie v Borovciach navštívili žiaci z Piešťan, Rakovíc, Veľkých Kostolian, Boroviec a Veselého. Ich úlohou je zaznamenať do októbra tohto roku príbeh nenápadného hrdinu a potom ho prezentovať pred rovesníkmi a verejnosťou.

„Duchovný otec Štefan Polák aj po troch desaťročiach naďalej zostáva pre mnohých veriacich vzorom obetavého a dobrého kňaza. Bol zabitý na fare v Borovciach veľmi krutým spôsobom, pretože chcel zostať verný pravde,“
povedal Patrik Katrinec, správca farnosti Borovce. V minulom roku vyhlásili vo farnosti Rok Štefana Poláka, ktorý vyvrcholí v čase 30. výročia od jeho násilnej smrti v októbri tohto roku.

Borovce sú podľa Františka Neupaera, dlhoročného organizátora projektu Nenápadní hrdinovia, tragickým miestom slovenskej pamäte. Neupauer je presvedčený, že smrť Š. Poláka prebudila a motivovala Slovákov v zahraničí, aby demonštrovali proti vraždám veriacich v Československu.

Š. Poláka vysvätili za kňaza v roku 1974 ako 34-ročného. V Borovciach pôsobil ako administrátor farnosti od roku 1981. Tu bol v noci zo 7. na 8. októbra 1987 po brutálnom bití a týraní zavraždený. Telo mŕtveho kňaza našli jeho farníci. Ruky a nohy mal priviazané o radiátor, ústa mal prelepené lepiacou páskou. Ležal v kaluži krvi, ktorou sa zadusil. Na tele mal známky po bití a bodné rany. Prípad začala okamžite vyšetrovať kriminálna polícia i Štátna bezpečnosť (ŠtB). Vyšetrovanie vyústilo do nájdenia páchateľa, za ktorého bol označený dnešnými slovami „bezdomovec“ Ladislav Macháč. Po rokoch spomína na svojho žiaka L. Macháča jeho učiteľka: „Kdeže by ten ublížil niekomu? Macháč bol iba vhodným typom človeka, na ktorého sa to dalo našiť.“ L. Macháča vo februári 1989 aj nespravodlivo odsúdili na 13 rokov odňatia slobody, ale v októbri 1989 bol spod obžaloby oslobodený. Skutočný vrah tak zostal neznámy. Obvineného Macháča v roku 1993 našli mŕtveho pri železničnej trati.

Majú kameň, na ktorý tiekla krv kňaza

Podľa miestneho farára bol Š. Polák veľmi obľúbeným kňazom. „Je zaujímavé, že aj po toľkých rokoch si na neho ľudia neustále spomínajú. Sú v strachu, lebo boli vypočúvaní. Bolo to temné obdobie po jeho smrti. Prichádzajú sem aj ľudia z Polákovej rodnej dediny. Máme odložený kameň, na ktorý tiekla jeho krv, keď ho zavesili a umučili na radiátore,“ uviedol P. Katrinec. V Borovciach chystajú spolu s prednášateľom Patrikom Dubovským, ktorý sa venuje tejto téme, návštevu rodnej obce pri príležitosti narodenín Š. Poláka. Ten je totiž pochovaný v Plaveckom Štvrtku. „V apríli by sme tam chceli mať svätú omšu a potom pri jeho výročí zavraždenia, 8. októbra, by mala byť v Borovciach pieta. Jeho vražda v podstate odštartovala odpor voči režimu a neslobode veriacich,“ dodal P. Katrinec. Ním bola práve Sviečková manifestácia.

Dôvody manifestácie

Sviečková manifestácia alebo Sviečková demonštrácia či tiež Bratislavský veľký piatok bola pokojnou manifestáciou občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Československu. Odohrala sa 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. S odstupom času je považovaná za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu v Československu. Táto manifestácia bola zavŕšením aktivít tajnej cirkvi v Československu. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Zásahom Verejnej bezpečnosti (vtedajšej polície) a Štátnej bezpečnosti (vtedajšej tajnej služby) proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody a najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý ČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu madridskej konferencie z roku 1983.
Borovce na svojho kňaza nezabúdajú...Borovce na svojho kňaza nezabúdajú... (Autor: archív Ľ.B.)

Zasahujúci vojaci mali po päťdesiat nábojov

„Vyťahujeme staré, zabudnuté príbehy na svetlo božie a mladej generácii sa snažíme ponúknuť vzory hodné nasledovania,“ uviedol počas akcie v Borovciach predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, Ondrej Krajňák.

Organizátori piatkového podujatia predstavovali študentom a žiakom hrdinov, ktorí mnohí išli do večnosti, trpeli, vydali svedectvo, zápasili o dobro, pravdu, spravodlivosť. „Snažíme sa o to, aby si mladí ľudia brali od týchto ľudí príklad,“ dodal.

V Borovciach v rámci podujatia premietali aj film o Sviečkovej slávnosti. „Ľudia, ktorí organizovali tento zásah, komisie, ktoré tam boli, boli prísne tajné. Rovnako tajné boli aj dokumenty. Prešli dva-tri roky a zásah sa vyšetroval. A ľudia boli bratí na zodpovednosť. Nič sa im ale nestalo, lebo sa urobila hrubá čiara. To ale neznamená, že o tom nevieme. Je zaistených 140 ľudí, zasahovalo tam 1061 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Boli tam obrnené transportéry, vojaci mali päťdesiat ostrých nábojov, muníciu. Poznáme mená tých, ktorí to riadili, i mená tých, ktorí boli v tom čase v hoteli Carlton, odkiaľ celú akciu riadili. Otázka je, či je naozaj vôľa tejto spoločnosti vysporiadať sa skutočne s minulosťou. Lebo jedna vec je to, že v novodobých slovenských dejinách sa stal otvorený protest veriacich a neveriacich proti bývalému režimu, ale tým by to nemalo skončiť. My sme síce povedali nejaký fakt, ale pravda je tá, že sa stal skutok, trestný čin. Zato by mal niekto pykať, niekto ho zavinil. A my vieme o ľuďoch, ktorí boli prenasledovaní, ale prenasledovatelia si žijú svojím životom,“ povedal O. Krajňák.

Vyšetrovanie smrti kňaza išlo dostratena

Po smrti Š. Poláka sa začalo vyšetrovanie, ale to išlo dostratena. „Aj Štátna bezpečnosť sa o tento proces veľmi intenzívne zaujímala a v Ústave pamäti národa máme opísané možno aj niektoré konšpiračné teórie, ktoré naznačujú, kto by to asi mohol byť, kto sa za tým skrýva. Kde sa začína celý príbeh Š. Poláka a akým smutným spôsobom sa skončil. Príbeh som načrtol, ale jadro nevieme rozlúsknuť, lebo nám chýba. Polák už za života povedal, že tak ako v prípade svätého Štefana diakona neboli jeho vrahovia potrestaní, i v jeho prípade nebude vrah potrestaný. On vedel o tom, že sa chystá niečo zlé, a preto si urobil pol roka pred smrťou poistku. Svojim najbližším hovoril, že je ohrozený na živote,“ skonštatoval O. Krajňák.

Š. Polák sa teda pripravoval na istú smrť. „Pravdepodobne dostal nejaké ultimátum, ale čo v ňom bolo, keď najbližší svedok je mŕtvy? A ľudia, ktorí boli zapletení do tohto prípadu, nevypovedajú alebo už nežijú. Ale oni posolstvo zanechali a je na nás, aby sme ho zodpovedne uchopili a toto vyšetrovanie dotiahli zodpovedne až do konca,“ upozornil O. Krajňák.

Bol šéf ŠtB priamo zapojený do vraždy?

Zaujímalo nás, prečo vlastne vyšetrovanie ani po tridsiatich rokoch od vraždy Š. Poláka nie je ukončené. „Krátko po jeho smrti boli do vyšetrovania zapojené orgány činné v trestnom konaní, ale potom sa ujala prípadu Štátna bezpečnosť. Jej vtedajší šéf figuroval aj v iných kauzách. Ústav pamäti národa má indície, že buď zámerne maril vyšetrovanie, alebo bol aktívne zapojený do priebehu samotnej vraždy. Je ťažké po toľkých rokoch vec dokázať,“ dodal O. Krajňák.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 12, ktoré je v predaji od 28. marca.







Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa