Nadácia Adeli

Bolerázska krvavá noc predčila aj Čubírkovú

Sobota 26. 08. 2017 14:00  | História / História  | Autor: Gabo Kopúnek

Kto by nepoznal príbeh Ireny Čubírkovej, ktorá v decembri 1964 neďaleko Bolerázu na majeri Políčko zavraždila svojho druha Ambróza Ščepku. Ešte táto krvavá tragédia medzi miestnymi riadne nevychladla, keď sa v Boleráze stala ďalšia, ešte hroznejšia masakra. Jej iniciátorom boli žiarlivosť a chorý mozog, obeťami štyria nevinní ľudia.

Tri rakvy s telami Ľudmily, jej matky Márie a malej Yvetky.

Tri rakvy s telami Ľudmily, jej matky Márie a malej Yvetky. (Autor: Trnavský hlas)

Bolo krátko po siedmej hodine 27. januára 1970, keď kostolník Baričič vykročil smerom na horný koniec Bolerázu, do fary, ktorá stála poniže kostola. Keďže mal už sedemdesiat rokov, na rannú omšu sa musel pobrať včaššie. Nestíhali ani nohy, ani pľúca. Vkročil do farského dvora ohradeného múrom, aby, ako zvyčajne, vzal z fary sakrálne veci - kalich a sklené nádobky na vodu a víno. Po schodoch vystúpil k vchodovým dverám. Boli zamknuté.

■ ■ ■

„Pán dekan ma dnes ubehol,“ pomyslel si a vykročil ku kostolu ležiacemu asi 150 krokov od fary. Pán dekan Čársky však v sakristii ešte nebol. Kostolník pozažíhal sviece, upravil oltár a vrátil sa do sakristie. Minúty ubiehali, no pána dekana nikde. Baričiča to znepokojilo, lebo kňaz býval presný, prichádzal vždy niekoľko minút pred bohoslužbou. „Určite dnes zaspal,“ pomyslel si a rozhodol sa opäť pozrieť do fary.

Petrova manželka Ľudmila.Petrova manželka Ľudmila. (Autor: Trnavský hlas)

Dvere fary boli stále zamknuté. Nesvietilo sa v žiadnom okne, aj žalúzie boli spustené. Nik ani nereagoval na búchanie do sklených tabúľ. Kostolníka pojalo zlé tušenie, tak sa rýchlym krokom opäť vrátil do kostola po posilu. „Doboš, poď rýchlo dolu, na fare sa niečo stalo,“ zvolal na zvonára.

Okrem nich dvoch sa pred farou zhŕklo aj niekoľko vystrašených ženičiek. Kostolník lakťom rozbil sklenú výplň dverí a otočil kľúčom zastrčeným vo dverách zvnútra. Do chodby okrem chlapov vkročila aj jedna zo zvedavých žien. Po niekoľkých krokoch smerom k dekanovej pracovni zhrozene zastali. Pootvorené dvere boli na spodnej časti postriekané krvou.

■ ■ ■

Kostolník trasúcou sa rukou posotil dvere. Obraz, ktorý sa im naskytol, bol hrozný. Dekan Čársky, oblečený v pyžame, ležal s rozrúbanou hlavou v kaluži krvi. Obďaleč ležala krvavá sekera...

„Bože môj, čo sa to tu porobilo,“ ozvala sa priškrteným hlasom žena.

„A kde sú ostatní?“ nadhodil ktosi nahlas myšlienku.

Peter vraždil týmto nožom.Peter vraždil týmto nožom. (Autor: Trnavský hlas)

Vzrušení a vyľakaní prebehli na druhú stranu chodby, kde v kuchyni spávala dekanova sestra Mária a vo vedľajšej miestnosti neter Ľudmila s mužom Petrom a malou dcérkou Yvetou. V kuchyni nebolo nikoho. Hrozný obraz, ktorý sa im naskytol vo vedľajšej miestnosti, by otriasol i najdrsnejším človekom. S krvavými rozbitými hlavami ležali v posteli dekanova sestra Mária a malá Yvetka. Cez Yvetkino telo ležal dolu tvárou Peter. Stopy násilia neboli na ňom vidieť. Z druhej strany, na koberci vedľa postele, ležala v mláke krvi s rozbitou hlavou Ľudmila.

Kostolník ako bez duše vybehol na ulicu a na MNV zdeseným hlasom oznámil udalosť predsedovi Královičovi, ktorý bleskovo zavolal bezpečnosť. Do jej príchodu potom dohliadal, aby sa do fary nik nepovolaný nedostal.

■ ■ ■

Vyšetrovanie brutálnej masakry nabralo na obrátkach potom, čo do Bolerázu prišli špičkoví kriminalisti z Bratislavy. Dav ľudí, ktorý sa pred farou vytvoril, sa už onedlho dozvedel meno vraha. Bol ním Ľudmilin manžel Peter, ktorý bol od nej o 16 rokov starší. Priznal sa ku všetkému v liste na rozlúčku.

Mnohých ľudí to zaskočilo, pretože sa im videlo, že rodina žije usporiadaným životom. Petra však dobre nepoznal nik. Bol samotársky, zádumčivý. V obci nemal žiadnych priateľov a známych, s nikým sa nestýkal. Vlastne ho v obci videli len vtedy, keď bol na ulici s malou Yvetkou alebo v kostole. Pracoval v Trnave na ČSAD ako zmenový majster, no i tam ho poznali len málo, pretože štyri mesiace po nástupe do práce ho lekár vypísal ako chorého.

V liste na rozlúčku, ktorý našli na dekanovom stole, Peter okrem priznania prosil o odpustenie. Musel to vraj urobiť, hoci mal svoju manželku a dcérku veľmi rád. Preto, lebo ona jeho lásku neopätovala, ale naopak, chcela sa ho zbaviť a ľúbi druhých mužov. A on nechce, aby patrila inému. V závere listu vyslovil presvedčenie, že sa v nebi všetci stretnú, a rovnako aj poslednú žiadosť, aby ho pochovali spolu s manželkou a dcérkou.

Peter s manželkou, dcérkou a svokrou.Peter s manželkou, dcérkou a svokrou. (Autor: Trnavský hlas)

■ ■ ■

Podľa podrobného vyšetrovania vysvitlo, že vraždy spáchal ešte pred polnocou. Najprv usmrtil svoju svokru Máriu, dcérku Yvetku a manželku Ľudmilu. Všetky pravdepodobne v spánku. Čo sa týka kňaza, ťažko usúdiť, či dekan Čársky vyšiel na podozrivé zvuky sám do pracovne, alebo ho vrah klopaním na dvere vyprovokoval k otvoreniu dverí. Svedčila o tom aj smrtiaca zbraň. Sekera bola vypadnutá z poriska a ležala zakrvavená neďaleko jeho tela.

■ ■ ■

Peter sa po strašnom čine poumýval, v kuchyni zjedol časť pripravenej večere a na dekanovom stole napísal na úradné tlačivo Apoštolskej administratúry v Trnave list na rozlúčku. Potom odišiel do spálne, kde ležali v krvi svokra, manželka a dieťa, aby spáchal samovraždu. Z kuchyne si priniesol veľký kuchynský nôž, postavil sa k posteli nad mŕtvu dcérku a nožom si podrezal hrdlo. Nevládne telo vraha potom padlo na svoju malú obeť. Nôž mu ostal pod jeho vlastným telom v stuhnutej ruke.

■ ■ ■

Kriminalisti zo svedeckých výpovedí zostavili aj posledné hodiny života rodiny. Večer pred tragédiou bola Ľudmila s Yvetkou, v ten večer mimoriadne veselou, u známych po mlieko. O chvíľu prišiel za nimi aj Peter, ktorý ju vždy a všade sledoval ako tieň. Obaja ostali potom sledovať televízny film, v ktorom mladá žena klame a podvádza svojho staršieho muža a napokon od neho odchádza s mladým lekárom. Malá Yvetka sa v priebehu filmu začala brať domov, a preto Ľudmila spolu s ňou odišla na faru. Peter zostal, chcel vidieť celý film, ktorý ho svojou tematikou mimoriadne zaujal. Aj prítomní si všimli jeho čudné správanie a počuli sem-tam utrúsené slová: „To je Ľuda...“

Ktovie, aké myšlienky mu vírili hlavou, či neprirovnával herečku k svojej žene a celý príbeh k svojmu vlastnému, ktorý si však sám vymyslel vo svojej veľkej žiarlivosti? Odišiel po skončení filmu bez slova. Možno bola u neho vybičovaná žiarlivosť do krajností a cestou v tmavej noci sa mu zrodil hrozný plán vraždy. Ťažko povedať...





Regal Burger

Anketa