Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie (28)
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Jurajovi Iványimu.
Juraj IVÁNYI
* 20. 6. 1934 Michalovce – lekár – imunológ
V rokoch 1953-1959 študoval na Fakulte všeobecného lekárstva Karlovej univerzity v Prahe. Doktorandské štúdium ukončil v roku 1964 na Ústave experimentálnej biológie Československej akadémie vied v Prahe. Profesionálnu kariéru začal v Nemocnici v Komárne v roku 1959. V rokoch 1961-1968 pracoval na Ústave experimentálnej biológie a genetiky ČSAV v Prahe.
Profesor Iványi pracoval na začiatku svojej kariéry po boku profesora Milana Haška, ktorý bol jedným z objaviteľov fenoménu imunologickej tolerancie. V roku 1966 sa stal vedúcim oddelenia imunochémie na tomto pracovisku. V rokoch 1970-1984 pracoval vo Wellcome Research Laboratories, Beckenham, Kent vo Veľkej Británii. Od roku 1975 viedol Oddelenie experimentálnej imunobiológie.
V rokoch 1984-1997 bol riaditeľom Výskumného strediska pre tuberkulózu a infekčné choroby a čestným profesorom Kráľovského inštitútu pre postgraduálne vzdelávanie Hammersmith Hospital vo Veľkej Británii. V súčasnosti pracuje ako emeritný profesor imunológie a infekčných chorôb na Lekárskej fakulte Kings College London.
V prípade Juraja Iványiho ide o významnú medzinárodnú osobnosť v imunológii v oblasti vedy a pedagogiky. Je členom redakčných rád významných imunologických časopisov a získal početné vyznamenania a ocenenia ako napríklad Granátový imunoglobulín v roku 2006 od Českej imunologickej spoločnosti. Je čestným členom Slovenskej imunologickej spoločnosti a Kubánskej imunologickej spoločnosti.
Jeho publikačná aktivita je obdivuhodná. Doteraz publikoval 317 článkov v renomovaných medzinárodných časopisoch. Jeho výskumná činnosť sa sústredila hlavne na oblasť imunológie tuberkulózy, lepry a pridružených mykobakteriálnych infekcií. Spolu so svojim spolupracovníkmi vyvinul a charakterizoval prvú monoklonovú protilátku proti mykobaktériu tuberkulózy a mykobaktériu leprae.
Jeho vedecká a pedagogická dráha bola zameraná na molekulárnu biológiu, bunkovú imunológiu a experimentálne modely infekcie a imunodiagnostiky. V priebehu svojej kariéry bol školiteľom 12 študentov doktorandského štúdia.
Aj v dôchodkovom veku sa intenzívne venuje výskumnej práci, ktorej predmetom je príprava a charakterizácia prvej monoklonovej protilátky triedy IgA proti mykobakteriálnym antigénom. Výsledky jeho práce naznačili, že táto protilátka má schopnosť zabrániť vývoju tuberkulózy na myších modeloch.
