Zábavu pre mládež pripravuje 20-ročný Piešťanec

Prednedávnom v Čajovni Slnovrat zorganizoval so svojím občianskym združením Punkstream akciu Japonský večer, kde až do rána milovníci východnej kultúry trávili čas pozeraním anime či počúvaním tematických prednášok. V rámci toho pre Piešťanský týždeň porozprával, ako sa k organizácii akcií dostal a v čom ho to ako mladého človeka ovplyvňuje.
► Pochádzaš priamo z Piešťan?
– Áno, chodil som v Piešťanoch aj na Základnú školu M. R. Štefánika, neskôr na strednú už do Trenčína, na Obchodnú akadémiu. Aktuálne študujem ekonomiku na univerzite v Pardubiciach, okrem toho brigádničím a vediem Punkstream.

► Ako si sa dostal k organizovaniu akcií?
– Pred tromi rokmi som sa ešte ako 16-ročný dostal k slovíčku KomPrax, čo je projekt financovaný Európskou úniou. Každý zúčastnený dostal 200 eur na zorganizovanie vlastného projektu. Trvalo to tri mesiace, zahŕňalo tri víkendové školenia, učili sme sa, ako čo vlastne urobiť. Na záver sme mali celkové vyhodnotenie.
Ja som pracoval na Náučnom chodníku Malá Vrbina v Piešťanoch. Osadili sme tabule a spravili prednášku. Aj tento krok napomohol k tomu, aby sa táto zelená plocha nestala obeťou developerov a mohla naplno plniť účel zeleného biotypu pri najväčšom sídlisku v meste. Bolo to akurát pred voľbami do mestského zastupiteľstva, a preto okolo toho bolo väčšie haló. Posunulo ma to však a motivovalo, že chcem niečo robiť, niečo zmeniť.
► K čomu konkrétnemu ťa to nakoplo?
– Začal som sám robiť akcie. Zorganizoval som Zombie Walk, prvý Deň objatí, ktorý ale bol skôr len tak pre radosť.
► Z čoho si čerpal inšpiráciu?
– Len tak mi prišlo na um, prečo to nespraviť aj u nás.
► Pomáhal ti niekto? Čo na to hovorili kamaráti?
– Väčšinou som robil všetko sám. Kamarátom sa taktiež akcie páčili, chceli pridať ruku k dielu a pomôcť.

► Pôsobil si ako predseda mládežníckeho parlamentu. Ako si sa k tomu dostal?
– Počas KomPraxu som spoznal jedného človeka, ktorý v takomto parlamente pôsobil. Tak som sa informoval, či je také čosi aj u nás, a zistil som, že rok predtým parlament fungoval. Obnovil som ho a ďalšie akcie robil v rámci neho.
► Ako by si zhodnotil prácu mladých ľudí v organizácii, akou bol parlament mladých?
– Každý mladý je trochu lenivý, no združovali sme a aj združujeme práve takých, ktorí chcú niečo spraviť. Môže sa pridať hocikto, no časom sa ukáže, či aktivitu dotyčný myslel vážne, či zostane, aj keď to stojí jeho sily, energiu, nervy, robí to zadarmo. Jednoducho, takto získavame skúsenosti a učíme sa.
► Prečo ste sa napokon stali Punkstreamom?
– Ešte počas éry parlamentu sme vydávali fanúšikovský časopis Punkstream, ktorý nám doteraz vychádza v online forme. Názov mládežnícky parlament ľudí aj mierne odlákal, keďže politika na Slovensku je taká, aká je. Rozhodli sme sa, že si spravíme niečo svoje a nebudeme ani tak spájaní s mestom. Aj ľudia sú viac motivovaní, keď budujú niečo svoje.
► Čo ste pod týmto novým združením pre mladých pripravili?
– Pokračovali sme v tých pôvodných akciách ako Zombie Walk a Deň objatí. Pridali sme Vankúšovú vojnu, Scavenger Hunt, Treasure Hunt, Súťaž gitaristov alebo teraz Japonské večery.
► Čo znamená priamo pre teba zorganizovať akciu?
– Je to radosť, že niečo robím, nesedím doma, nechodím po baroch. Získavam skúsenosti, ktoré neskôr môžem využiť. Je to škola, ale postavená na skúsenostiach. Vedomosti sú dôležité, ale niektoré sa málokedy alebo vôbec nezídu. Pokiaľ sa človek niečo naučí robiť sám, zapamätá si to lepšie.

► Aké je čakanie, či ľudia napokon prídu alebo nie?
– To je na tom najhoršie. Väčšinou robíme akcie pre mladých a často povedia, že prídu, ale nakoniec radšej zostanú doma a budú sa nudiť. Len tak idú s kamarátmi von namiesto toho, aby podporili nielen naše, ale aj akékoľvek iné akcie zorganizované v Piešťanoch. A tých je tu dosť. Niekedy ma zamrzí slabšia účasť, niekedy zase poteší, keď je vyššia, ako by som očakával.
► Si mladý človek. Ako to zvládaš finančne?
– Samozrejme, niekedy sú výdavky väčšie, ako človek očakáva. Sponzoring na Slovensku funguje tak, že napíšete 50 mailov, z toho dve firmy odpíšu, že nemajú záujem a zvyšok o sebe ani nedá vedieť. To človeka o to viac frustruje, že si nenájdu čas ani len odpísať. Občas sa stane, že sponzora nájdeme, dá sa dohodnúť, ale je to naozaj ťažké. Musíme preto využívať vlastné zdroje z brigád a podobne.
► Čo máte v Punkstream aktuálne?
– Vydávame spomínaný časopis, ktorý vychádza online každé dva mesiace a je dostupný pre každého zadarmo. Obsahuje sto strán a redaktori, ktorí píšu, sú veľmi šikovní a aktívni. Ľudia nás čítajú, aj keď mohlo by to byť aj lepšie. Ale vždy sme radi za to, čo je. Tiež pôsobíme ako mediálni partneri festivalov.

► Aké sú tvoje osobné ambície? Plánuješ skúsiť napríklad aj regionálnu politickú kariéru?
– Do zastupiteľstva sa nechystám, no nikdy človek nemôže vylúčiť, kam ho cesty zavedú. Teraz mi to vyhovuje takto. Nemám zatiaľ veľké plány, kde budem pracovať.
► Máš podporu v rodine, v priateľke?
– Priateľka je podpredsedníčka nášho občianskeho združenia, takže v nej mám veľkú podporu rovnako ako v rodine.