Tvorivé písanie s Katarínou Uhrovou

Utorok 06. 02. 2018 17:00  | Galéria / Rozhovory  | Autor: Nina Papcunová/Michael Papcun

Na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch je výber voliteľných krúžkov taký rozsiahly a rozmanitý, až sa zlievajú dokopy a obyčajný študent si bez pomoci ani nevie vybrať.

Katarína Uhrová vysvetľuje, že nie je písanie ako písanie.

Katarína Uhrová vysvetľuje, že nie je písanie ako písanie. (Autor: mp)

Tento rok sa medzi športovými, humanitnými a prírodovednými krúžkami objavil aj jeden nový s jednoduchým názvom Tvorivé písanie. Komu by napadlo, koľko vzrušenia a kreativity sa za nenápadným názvom skrýva.

Krúžok vedie Katarína Uhrová, absolventka piešťanského gymnázia a bratislavskej VŠMU, ktorá sa v minulosti venovala písaniu scenárov pre slovenské televízne seriály a dokumentárne filmy.

Tvorivé písanie určite nie je pasívnym sedením a vymýšľaním príbehov podľa monotónneho zadania. Názov je vlastne trochu zavádzajúci - jeho pravidelné účastníčky sa nezaoberajú iba tvorením príbehov podľa zadaní, na ktorých vymýšľaní sa samy podieľajú.

Prenikajú do techniky písania scenárov a filmovej reči, osvojujú si prácu s detailmi, vytvárajúcimi originalitu výsledného diela. Samozrejme, s použitím názorných príkladov. Okrem toho sa v rámci zhruba 60 minút stihnú porozprávať o obľúbených knihách, filmoch, hudbe a akciách.

Písanie s K. Uhrovou je skutočnou tvorivou dielňou, vedenou a navštevovanou s nadšením. Spoluvytvára ju okruh ľudí s podobnými záujmami, regeneruje a multifunkčne rozvíja tvorivé a kritické myslenie študentov. Krúžok nie je uzavretou spoločnosťou a ktokoľvek s chuťou tvoriť je vítaný a môže sa pridať.

Katarína, ako si sa dostala k svojmu krúžku na gymnáziu? Bolo to z vnútornej túžby/potreby alebo išlo o vonkajšie činitele?

Bol to môj spontánny nápad. Pateticky som sa pýtala, či by som tú trochu, čo viem, dokázala posunúť ďalej. V realite sa to vyvŕbilo tak, že dostávam oveľa viac, než dávam.

Vyštudovala si scenáristiku. Ako ti škola pomohla v písaní? Často sa stretávam s názorom, že takéto systematické písanie je viac na škodu než na úžitok.

Škola mi dala skvelých spolužiakov a spolužiačky, luxusné množstvo času na filmy, debaty, pokusy a omyly. Vo všeobecnosti si myslím, že škola či iná inštitúcia môže ukázať rôzne cesty a užitočné grify, ale písať sa človek musí naučiť sám. Alebo ešte inak - scenárista/-ka nepotrebuje formálne vzdelanie, aby vytvoril/-a dobrý príbeh.

Keď porovnáš očakávania a skutočnosť, ako to hodnotíš?

Očakávania som nemala a nemám žiadne. Aj po polroku ma fascinuje a veľmi teší, že v pondelok po siedmich vyučovacích hodinách má niekto chuť ostať ešte v škole a písať.

Snažíš sa viac o organizovanú hodinu alebo ide o slobodnejší priestor, ktorý funguje najmä z vášne a záujmu študentov?

Vždy sa snažím vopred pripraviť, aby hodina mala expozíciu, kolíziu aj katarziu - scenáristicky povedané. Ako to už chodí, najlepšie momenty nastanú, keď človek nechá príbeh, nech si ide po svojom.

Stretávaš sa na krúžku aj s textami, ktoré by si neočakávala?

Budem sa opakovať, ale očakávanie nemám žiadne, o to viac bývam prekvapená, väčšinou pozitívne.

Klasický myšlienkový model: študenti nečítajú. Čo si o tom myslíš? A aký je literárny vkus tej časti, ktorá určite číta nadpriemerne (účastníci krúžku)?

Študentky z krúžku rozhodne čítajú. Okrem toho chodia do kina, divadla i na burzy platní, píšu do školského časopisu, vyhrávajú literárne súťaže. Dávajú mi tipy na dobré knihy, seriály, youtuberov/-ky, a podobne.

Máš ešte nejaké ďalšie vedľajšie projekty, ktorým sa venuješ, a čo máš ako full-time job?

Momentálne robím rešerše pre pripravovaný televízny dokumentárny cyklus. Inak pracujem ako osobná asistentka ženy so svalovou atrofiou a spolupracujem s Organizáciou muskulárnych dystrofikov v SR na rôznych projektoch.





GARGO
Regal Burger

Anketa