Soňa Velecká z Moravian zažiarila na Miss Folklór

Nedeľa 25. 09. 2016 14:00  | Galéria / Rozhovory  | Autor: Viera Dusíková

Žije v Moravanoch nad Váhom, pracuje ako psychologička v trenčianskej nemocnici a miluje folklór. Veď Soňa Velecká celých štrnásť rokov drala cvičky vo Folklórnom súbore Slnečnica. Je štíhla, krásna, čo nevylučuje možnosť, že miluje sviečkovú a dobré „vepřo, knedlo, zelo“. Len pred pár dňami reprezentovala náš región v súťaži Miss Folklór. Zažila nielen úžasnú atmosféru veľkej súťaže, ale s dievčatami, ktoré boli jej súperky, sa spriatelili natoľko, že chystajú spoločnú babskú jazdu. O súťaži, ale i o láske k folklóru rozpráva 25-ročná kráska.

Finalistky súťaže Miss Folklór 2016.

Finalistky súťaže Miss Folklór 2016. (Autor: Matúš Lago)

► Čo vám dáva, čo berie, čo spôsobuje vo vašom živote folklór?
Bohužiaľ, folklór momentálne nemá veľký priestor v mojom každodennom živote. Avšak folklórny tanec je pre mňa veľmi príjemná forma relaxu, oddychu a tiež veľký príval pozitívnej energie.

► Ako ste sa dostali k ľudovému tancu?

Ako sedemročnú ma rodičia vzali na konkurz do piešťanského Folklórneho súboru Slnečnica. Väčšinu detstva som brala tanec ako krúžok, ktorému som sa venovala popri škole. Avšak už vtedy sa začala budovať moja láska k tejto forme umenia. Ako na tradíciu našich predkov som začala na folklór nazerať až v dospelosti. Rada by som niektoré tradície, zvyky a piesne zachovala vo svojom živote.

► Vraj ak sa niekto dlhšie venuje tomuto umeniu, stane sa mu drogou...
Podľa mňa je pohyb droga, ale taktiež je možné brať ako drogu atmosféru našich tréningov, vystúpení a priateľstiev, ktoré za tie roky v súbore vznikli. To všetko mi odstupom času veľmi chýba.
Soňa Velecká so svojím priateľom, bývalým tanečníkom zo súboru Lúčnica.Soňa Velecká so svojím priateľom, bývalým tanečníkom zo súboru Lúčnica. (Autor: archív S. Veleckej)
► Aké tanečné kroky či prvky ste sa v Slnečnici naučili tancovať? Mimochodom, koľko 360-stupňových otočiek urobíte v kuse?
V súbore sme používali detviansky šnurovaný, koníčky, jednokročku, špica-päta, tie sa používajú v tancoch z Liptova. Ďalšími sú myjavský nahadzovaný, kačica či sviečka ako dvíhačky. Keďže teraz aktívne netancujem, neviem, koľko točiek by som po sebe zvládla spraviť. Ale v minulosti to šlo jedna radosť.

► Je ťažké vyskakovať napríklad na koleno tanečnému partnerovi alebo nebodaj až na jeho ramená?
Určite to chce švih, dobrý odraz a najmä tréning s tanečným partnerom. Tak ako je podstatné, aby som sa ja dobre odrazila, je dôležité, aby partner vedel, ako ma má dvihnúť. Myslím si, že je to o tréningu a zladení sa jednotlivých dvojíc.

► Ktorý kroj je podľa vás najkrajší a ktorý svetový ľudový odev sa vám páči a prečo?
Najkrajšie kroje sú slovenské a z nich sa mi najviac páči detviansky. Asi preto, že je pekne farebne ladený, ľahký a dobre sa v ňom tancuje.
Krásne dievčatá z piešťanského Folklórneho súboru Slnečnica.Krásne dievčatá z piešťanského Folklórneho súboru Slnečnica. (Autor: Jaro Halás)
► Akí ľudia vás učili tancovať?
Tancovať som sa naučila vďaka riaditeľovi FS Slnečnica, Miroslavovi Donovalovi, ktorý spolupracoval so skvelými pedagógmi tanca. V prípravke nás viedol Ladislav Lenovský. Vo „veľkej“ Slnečnici nás trénovali Ján Konečný, Lucka Ninčáková, Simona Dikazsová, Dávid Schimmer a v neposlednom rade Mikuláš Sivý - tanečný vedúci umeleckého súboru Lúčnica. Juraj Bartko a Vlado Michalko nám nielen postavili niekoľko tanečných choreografií, ale ich aj zvykli s nami po rokoch tancovania znova „čistiť“. Výraz čistiť zahrňuje tréning, na ktorom nás učili, ako presne jednotlivé kroky správne a precízne vykonávať.

► Čo na vašu záľubu hovorievali doma, prípadne váš priateľ? Podporujú vás? Kto najviac?
V ľudovom tanci ma vždy podporovala rodina, rovnako ako moju staršiu sestru, ktorá bola sólistkou v Slnečnici. Môj priateľ je bývalý tanečník z umeleckého súboru Lúčnica, takže obaja máme k folklóru blízko a vďaka nemu sme sa aj spoznali. So súborom som precestovala takmer celú Európu, medzi najväčší zážitok patril určite môj prvý zájazd do Číny, keď som mala 14 rokov, tiež zájazd na Cyprus a do Izraela. Ten zase patril medzi moje posledné krajiny navštívené so súborom.
V tanci...V tanci... (Autor: Matúš Lago)
► Ako ste sa dostali na súťaž Miss Folklór? Kto vás prihlásil?
Ako diváčka som sa zúčastnila na minulom nultom ročníku Miss Folklór. Veľmi ma oslovila atmosféra, ktorá tam panovala. Miss Folklór na mňa nepôsobila ako súťaž, ale skôr ako predstavenie a oslava nášho krásneho slovenského folklóru. A keďže už pre pracovné povinnosti nie som v kontakte s folklórom tak, ako by som si predstavovala, skúsila som ísť tento rok na konkurz. A uspela som na ňom.

► Ľuďom je zväčša jasné, aké disciplíny čakajú bežné „missky“, čo však museli robiť adeptky na titul Miss Folklór?
Prvou disciplínou bola prehliadka krojov z regiónu, z ktorého pochádzame. Na tejto disciplíne sa mi páčilo, ako sme boli každá iná, aké rôznorodé sú kroje z rozličných oblastí Slovenska. Druhá disciplína bola voľná. Tú som si vďaka možnosti znova tancovať veľmi užila, treťou disciplínou bola prehliadka v svadobných partách. Nahrádza klasickú misskovskú prehliadku v plavkách. Posledná disciplína bola prehliadka v šatách, ktoré šikovný slovenský dizajnér Martin Hrča navrhol špeciálne na akciu Miss Folklór. Bolo to spojenie tradičných materiálov a spôsobu výroby s modernými prvkami a strihmi.
Jednou zo záľub S. Veleckej je pečenie tort.Jednou zo záľub S. Veleckej je pečenie tort. (Autor: archív S. Veleckej)
► Máte nejakú ďalšiu spoločnú aktivitu so súťažiacimi, ktoré sa tam prihlásili spolu s vami?
Už spoločne plánujeme nejakú babskú akciu.

► Aké ceny získali súťažiace na Miss Folklór? Boli podľa vás atraktívne?

Myslím si, že všetky ceny boli veľmi atraktívne, záleží už od samotnej výherkyne, ktorú najviac preferuje. Zaujímavou cenou sa mi zdala možnosť štúdia na vysokej škole a ponuka bývania v Bratislave. Krásny bol tiež bicykel s modrotlačou. Okrem rôznych sponzorských darov som si odniesla najmä skvelý pocit, množstvo jedinečných zážitkov a poznanie, že folklór už bude pravdepodobne mojou celoživotnou súčasťou a rada by som sa mu v nejakej forme naďalej venovala.




VIZITKA

■ Meno: Soňa Velecká

■ Bydlisko: Moravany nad Váhom

■ Vek: 25 rokov

■ Zamestnanie: Pracujem ako psychologička vo Fakultnej nemocnici Trenčín.

■ Štúdium: Študovala som na Filozofickej fakulte, katedra psychológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

■ Koľko rokov sa venovala folklóru: Vo FS Slnečnica som strávila krásnych 14 rokov a dodnes, keď môžem a mám
                                                       čas, chodievam na tréningy.

■ Obľúbené jedlo: Sviečková či „vepřo, knedlo, zelo“ od maminy

■ Obľúbený nápoj: Osviežujúca limonáda

■ Obľúbený film: Bavia ma filmové spracovania komiksov.

■ Obľúbená kniha: Okrem fantazijných príbehov, ktoré ma od detstva bavili, v poslednej dobe siaham skôr po
                             odbornej literatúre z oblasti psychológie.

■ Naj človek na svete: Moji naj ľudia sú v prvom rade rodina, môj priateľ a všetci, ktorí pri mne stoja a podporujú ma.

■ Obľúbené miesto v Piešťanoch: Dom umenia


Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 38, ktoré je v predaji od 20. septembra.





Lekáreň Regia

Anketa