Potetovaný Piešťanec hrá filmové roly, ktoré už sám zažil

Sobota 24. 02. 2018 15:00  | Galéria / Rozhovory  | Autor: Viera Dusíková

Minule si azda najznámejší a najobsadzovanejší slovenský komparzista Róbert Knotek z Piešťan zháňal čiernu bomberu. Mal točiť klip s Rytmusom.

Psík z útulku, Frcinka, spolu so svojím pánom trávia voľné chvíle a prechádzky po Kanade.

Psík z útulku, Frcinka, spolu so svojím pánom trávia voľné chvíle a prechádzky po Kanade. (Autor: ark)

Pozná ho ešte ako decko, keď Patrik Vrbovský jazdieval na bicykli do piešťanskej Kanady za babičkou Milkou Miezgovou. Aj Robčo je „kanadár“, čo spolu s ostatnými deckami naháňal chrústy po kanáli, šibával dievčatá, hojdával sa „na barine“. Koženú bundu si napokon požičal od kamošov a išlo sa nato.

Policajné prípady, film o Dubčekovi, Policajti v akcii, Za sklom, Inšpektor Max - to je len zopár titulov, kde hrá aj Robo Knotek. Kto by to kedy povedal, že raz bude účinkovať v hudobnom klipe svojho idolu Rytmusa? A kto by to bol kedy povedal, že Robov pohnutý život, v ktorom bolo veľa adrenalínu, vzdoru, potýčok so zákonom, ale aj muklovania za mrežami, sa s chlapskou sebadôverou zaprie a on bude sekať dobrotu. „Veď väznice sú pre ľudí, ale už nie pre mňa,“ usmial sa potetovaný muž, ktorý svojou bezprostrednosťou a ľahkou iróniou zaujal toľkých filmárov.

Čaro jeho osobnosti, ktorá vzbudzuje rešpekt, spočíva nielen v kerkách. „Mám potetované celé telo, len hlavu, zadok a predok nie,“ smial sa a spôsobne si upil z horúcej kávy. „Milujem leto, keď môžem svoje kerky ukazovať. Istým spôsobom som vlastne riadny exhibicionista. Aj filmovanie mám rád. Stojím pred kamerou, musím zaujať, často improvizujem. Najmä v seriáloch o policajtoch to režiséri vyžadujú. Hovoria mi, že to robím dobre - ako keby som to, čo hrám, naozaj prežil,“ skonštatoval Piešťanec.

Ako sa k filmu a komparzom dostal? „Bolo to v čase, keď piešťanskí hokejisti hrali extraligu. Práve som bol s partiou fanúšikov na ich zápase, hrali so Skalicou. Na štadióne točili poviedku Super žena. Filmári oslovili zopár ľudí z hľadiska, ja som bol medzi nimi. Mali sme dresy, šály s logom ŠHK 37 a vykrikovali sme také tie klasické pokriky, ako ‚fúúúj - nebol to faul‘, točili tam dokrútky. Potom som sa dostal do užšieho výberu na kastingu v Skalici, kde sa vyberali účinkujúcich do diela Žaby bez jazyka. A potom prišli ďalšie snímky. Aktuálne točím seriál Policajti v akcii a od marca Policajné prípady. Hrám rebelov, ale stvárnil som aj bezdomovca, väzňa, zlodeja taxíka, majiteľa erotického salónu či smetiara. V podstate samé negatívne roly, nevyzerám totiž ako neviniatko,“ uškrnul sa popod fúzy Piešťanec.

A čo na to rodina? „Sú radi, že nevyvádzam sprostosti a mám zaujímavého koníčka. Chce to ale sebadisciplínu. Pracujem totiž na zmeny ako brusič kovov v piešťanskej Stakotre. V robote mi vychádzajú v ústrety, takže točím práve vtedy, keď nerobím. Dá sa to stihnúť za pár hodín aj s cestou na vlak a pobytom na ‚pľaci‘. Keď je to dlhšie, beriem si dovolenku. Vždy ale chodím na natáčanie pripravený, mám preštudovaný kompletný scenár, zoznámim sa s charakteristikou postavy. Viem, aké rekvizity tam budú, kde sa dej odohráva. Na prvé-druhé prečítanie si svoj text zapamätám. Ale aj tak väčšinou idem podľa seba. Improvizujem, ale držím sa deja. Režiséri mi často hovoria, že som to zahral ešte lepšie, ako to bolo napísané. Je to preto, že používam svoje slová, je to autentické. A ak mi vyletí nejaká nadávka, tú vypípajú,“ pochválil sa Robčo.

Keď sledovával filmy v televízii či v kine, myslieval si, že s niektorými hercami by sa sotva mohol porozprávať či požartovať s nimi. Videli sa mu byť príliš hrdí až nafúkaní. Až na pľaci sa presvedčil na vlastnej koži, že sú to takí istí ľudia z mäsa a kostí, akých pozná aj v Piešťanoch. Fajn parťáci, s ktorými sa človek nikdy nenudí. „Mojím asi najväčším zážitkom bolo točenie dvoch dielov seriálu Inšpektor Max s Jurajom Kukurom v brnianskej väznici. Tam som si zahral väzňa. Kukura je pán herec, aj keď je arogantný. A napríklad Marko Igonda, ktorý mi vždy pripadal taký navoňaný frajer, je úplne do pohody. Skamarátili sme sa aj s Tomášom Maštalírom a Jankom Koleníkom.“

Na otázku, či sa dá na filmovaní zbohatnúť, Robo utrúsil poznámku: „Možno renomovaní herci zbohatnú, ale ja ako komparzista idem aj na natáčanie bez honoráru, čo ale nebýva pravidlom. Ak idem filmovať len tak pre radosť z chvíle, že stojím pred kamerou a počujem ‚klapka‘, že sa stretnem so známymi, dobrými ľuďmi a zažijeme spolu niečo pekné, poviem si, že to zato stálo. Možno si ma niekto všimne a nabudúce mi dá lepšiu úlohu, v ktorej sa zviditeľním. To sa mi napríklad stalo, keď som točil scény zo seriálu Za sklom. Všimol si ma tam režisér a potom mi dal priestor v Komisárovi Rexovi,“ vysvetlil amatérsky herec.

Robo je typom človeka, čo nebude chodiť po dovolenkových destináciách a užívať si sladké ničnerobenie. „Ak sa mám takto nudiť, idem radšej do roboty. No okrem práce a natáčania mám rád chvíle, keď môžem sledovať športové zápasy. Keď klesla sláva havranov, ktosi ma zavolal na zápas Piešťanských Čajok. Basketbal som nemusel, no v Diplomat aréne opäť zažívam tie pekné chvíle uvoľnených emócií, kde ľudia fandia našim dievčatám a ja sa z toho teším spolu s nimi. To si užívam naplno. Ešte mám rád aj prechádzky s naším psom. Idem do kanadských rolí, dýcham čerstvý vzduch a rozmýšľam o živote. Ak by sa dalo niečo vziať späť, rád by som to napravil, ale čas a skutky už nikdy nevrátim. Snažím sa zo všetkých síl byť lepším človekom, než som býval. Túžim byť ešte lepším hercom a získať nové inšpiratívne roly. Verím, že sa mi to podarí,“ dodal R. Knotek.





GARGO
Lekáreň Regia
Regal Burger

Anketa