Poľovníci splácajú zveri svoj dlh – plnia krmelce

► Priblížte nám organizáciu, v ktorej pôsobíte.
Do pôsobnosti Obvodnej poľovníckej komory Piešťany spadá dvadsať poľovných revírov, ktoré majú priznaný výkon práva poľovníctva na určité obdobie stanovené zákonom.

► Čo to v praxi znamená?
Pod výkonom práva poľovníctva si netreba predstaviť iba lov zveri, ale v skutočnosti ide o celoročnú starostlivosť o zver. Každý druh má zo zákona stanovenú dobu lovu a, samozrejme, je riadený a prísne kontrolovaný. Loviť možno iba na základe schválených plánov lovu a lovia sa jedince nevhodné na ďalší chov.

► Dovolím si podotknúť, že mnoho ľudí poľovníkov vníma len ako lovcov koristi, málokto si k nim priradí starostlivosť o zver. Ako to teda je?
Ak by som mal percentuálne vyjadriť výkon práva poľovníctva, tak počas roka nám zaberá starostlivosť o zver 80 percent a lov zveri dvadsať. Do starostlivosti spadá budovanie krmelcov, solníkov, starostlivosť o políčka pre zver, príprava senáže na zimné obdobie, vývoz vody v letných mesiacoch do bahnísk a hlavne príprava krmiva na zimné obdobie.

► Kedy spravidla začínate s prikrmovaním?
Túto činnosť začíname po skončení zberných prác poľnohospodárskych plodín, teda ešte v lete na určených krmoviskách, na miestach, kde sa zver najviac zdržuje. K masívnejšiemu prikrmovaniu prichádza hlavne v zimnom období, keď pri silných mrazoch a vyššej snehovej pokrývke nastáva čas núdze a zver je doslova odkázaná na pomoc ľudí, a teda v prvom rade pomoc poľovníkov. Toto je čas, keď poľovníci splácajú svoj takzvaný „dlh“ zveri.

► Po rôznych lesných cestách vidno často už na jeseň a tiež v zime stopy pneumatík. V snehu však vidno pneumatiky aj mimo ciest. Zrejme to teda nie sú len odtlačky po traktoroch lesných robotníkov.
Máte pravdu, my poľovníci musíme zabezpečiť pravidelný vývoz krmiva. Často prerážame chodníky ku krmelcom a verte, nie je to žiadna slasť. Zver má totiž veľké problémy vo vyšších vrstvách snehu, a tak jej chodníky vytvárajú poľovníci.

► Aké krmivo jednotlivé zvieratá na zimu potrebujú?
Zveri dávame krmivo podľa druhu. Jelenej, srnčej, danielej a muflónej dávame objemové krmivo, teda seno a ďatelinu, jadrové krmivo ako kukuricu, ovos, hrach a dužinaté krmivo ako repu a hlavne siláž. Drobnej zveri – zajacom, bažantom a vodnému vtáctvu – dávame jadrové krmivo a zajacom taktiež objemové krmivo a repu.

► Vraj prikrmovať treba disciplinovane. Ak sa začne, má sa pravidelne, lebo zver, a to platí aj o vtáctve, si na jedlo zvykne, a keď sa s prikrmovaním prestane, môže dokonca uhynúť od hladu.
Na prikrmovanie zveri dohliada každý poľovný hospodár, ktorý je menovaný okresným úradom. Dôležité je prikrmovať a kŕmiť zver na miestach, kde je jej najväčšia migrácia. Prikrmuje sa systematicky, aby zver krmivo včas skonzumovala a zbytočne nehnilo. Taktiež prikrmujeme tak, že sa snažíme ju odvádzať od lesných porastov a poľnohospodárskych kultúr, aby sme zabránili škodám, ktoré spôsobuje lúpaním kôry, ohryzávaním mladých výhonkov. Zvieratá sa nekŕmia kdekoľvek v revíri, ale iba na určených miestach, ktoré sú pre ne bezpečné, ľahko dostupné nielen zveri, ale i technike na dovoz krmiva.

► Zvieratá v silných mrazoch šetria energiu, ak netreba, zbytočne ju nevydávajú, nebehajú, nelietajú ako zvyčajne. Čo by človek ešte mal vedieť o tom, aby ich napríklad zbytočne neplašil, a tým vlastne nevysilil?
Najdôležitejšie je správanie sa v lese. Lesné chodníčky a cesty sú pre návštevníkov, ostatné plochy sú pre jeho obyvateľov. Nie sme radi, ak ľudia chodia krížom krážom po lese. V mesiacoch máj a jún sa rodia mláďatá, je to obdobie, keď zver potrebuje najviac pokoja. Taktiež je dôležité, aby ľudia nepúšťali voľne psy v prírode. Pokiaľ pes nie je ovládateľný, je to pre zver problém. Samostatným problémom sú fanúšikovia motokrosu a štvorkoliek a ich jazdy po revíroch. Žiaľ, v poslednej dobe nám svojou nedisciplinovanosťou zver plašia aj cyklisti – bikeri, ktorí si svoje trasy robia krížom cez porasty. Pokiaľ chodia po lesných cestách, je to v poriadku, ale uznajte, krížom cez les asi nie.

► Ako je to so soľou pre zver? Komu sa dáva najviac a prečo?
Súčasťou starostlivosti o zver je i poskytovanie soli. Zvieratá ju potrebujú po celý rok a soliská sú pri každých kŕmnych zariadeniach a kŕmnych miestach. Podávame ju buď ako kamennú vo väčších hrudách, alebo ako sypanú v žliabikoch, stĺpikoch a taktiež zmiešanú s hlinou.

► Zima v lese je veľmi špecifické obdobie, príroda i zvieratá odpočívajú. Ktoré z tých, čo sú v našich končinách, by nemali byť vyrušované, aká zver je tu najbežnejšia?
V našich končinách má domovské miesto jelenia, srnčia, muflonia, danielia a diviačia zver. Z drobnej zveri je to zajac, králik a z pernatej bažant, veľmi málo jarabíc a z vodného vtáctva najmä divé kačice. Samozrejme, obyvateľmi našich revírov sú aj líšky, jazvece, psík medvedíkovitý, rysy a nie je nič výnimočné, ak sa sem zatúla medveď. No ten sa tu dlho nezdrží, nakoľko tu pre svoj život nemá ideálne podmienky. Veľké zastúpenie v našich končinách majú aj pernaté dravce.

► Aký objem krmív mávate zvyčajne na zimu prichystaný a čo to znamená pre poľovníkov?
Zimné prikrmovanie a kŕmenie zveri je veľmi náročné obdobie aj pre poľovníkov. Bez zreteľa, aká zima nás čaká, je potrebné zabezpečiť dostatok krmiva. Ministerstvo každoročne vyhlasuje čas núdze, a to znamená, že v zime prikrmujeme zver intenzívnejšie – toto obdobie trvá asi 129 dní. Samozrejme, zvieratá prikrmujeme celoročne, ale týchto 129 dní je pre zver najhorších. Na prikrmovanie potrebuje každé združenie pätnásť až dvadsať ton
jadrového krmiva, desať ton objemového krmiva a rovnaké množstvo dužinatého krmiva. Verte, že tieto čísla sú niekedy oveľa vyššie, čo hlavne záleží od teploty. Zima, ktorá pretrváva momentálne, tieto čísla vysoko prekonala.

► Je teraz nejaká sezóna – loví sa v lese niečo? Ak áno, aká zver a koľko jej je v okolí Piešťan?
Poľovnícka sezóna trvá od 1. marca do 31. januára nasledujúceho roka. To znamená, že tá posledná sa už skončila, a či úspešne, ukáže chovateľská prehliadka trofejí zveri, kde bude zhodnotenie nielen z chovateľskej činnosti, ale všeobecne celoročnej starostlivosti. Myslím si, že poľovníctvo v okrese Piešťany je na veľmi dobrej úrovni. Našou úlohou je zachovanie pôvodných druhov zveri aj pre nasledujúce pokolenia. Svojou činnosťou nedopustíme, aby naše deti a vnúčence pozerali len na obrázkoch, aké zvieratá tu žili, ale naopak, aby nebol problém ich na potulkách lesom stretnúť. Príroda v našom okrese je nádherná a hlavne rôznorodá. Máme polia, vodu i lesy, a to znamená veľké druhové zastúpenie zveri.

► Čo je vašou zásadou, prioritou, ktorú ako šéf obvodnej kancelárie poľovníckej komory presadzujete, riešite?
Ako som už spomínal, zachovanie zveri pre ďalšie pokolenia. Momentálne je tiež aktuálnou a veľmi háklivou témou aj riešenie lovu takzvaných túlavých a pytliačiacich psov. Osvetou sa snažíme prostredníctvom médií upozorňovať ľudí, aby svoje psy voľne a hlavne bez dozoru nepúšťali do revírov. Čo je bez dozoru? Vieme, že každý pes si chce pobehať, no dôležité je, či ho majiteľ dokáže odvolať, ak sa rozbehne po zveri. Je to v pude každého psa a verte, že žiadny zdravú zver nedobehne, no môže ju dlhým naháňaním uštvať.

► Ako vie poľovník rozpoznať psa, veď niektorý sa môže iba zatúlať, nemusí zrovna pytliačiť…
V zákone o poľovníctve je jasne definované, čo je túlavý a pytliačiaci pes, a tohto nariadenia sa musí držať každý poľovník. Ak aj pes nie je čistokrvné plemeno, neznamená to, že je menejcenný. Každý, kto chová psa, a to akéhokoľvek, má ho veľmi rád, je súčasťou jeho rodiny, života a strata bolí ako čokoľvek iné. Preto aj my funkcionári tlačíme na našich kolegov poľovníkov, aby vždy zvážili, či naozaj ide o pytliačiaceho psa. Väčšinou sa takéto správanie psa dá odhadnúť – chodí pravidelne do lesa za týmto účelom – a my pozostatky jeho činnosti často nájdeme. Slovo „túlavý“ by som možno rád aj v zákone vynechal, nakoľko dnes sa stratí mnoho psov pri prechádzkach, pri silvestrovských oslavách a, žiaľ, mnohých nachádzame vyhodených ako prebytočné vianočné darčeky. Človek, keď sa narodí, učí sa chodiť, mať niekoho rád, byť verný a oddaný, spravodlivý a milujúci, a na to žije dlhú dobu. Psík po narodení toto všetko už vie, a preto žije oveľa kratšie.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 5, ktoré je v predaji od 7. februára.