Milan Lasica: Neznámi herci neznamenajú nič

► Aký máte vzťah k benefičným akciám?
Pozitívny. Vypočul som si podrobnosti o akcii, nadácii aj o tom, kam peniaze idú. Pri charitatívnych podujatiach je treba vedieť, že peniaze pôjdu na niečo konkrétne. Tu idú na liečbu ochorení, ktoré sa týkajú mozgu, predovšetkým detí. Kde už môžem mať pozitívnejší vzťah?

► Potešilo vás, že išlo o golfové podujatie?
Mám ku golfu dobrý vzťah. Spojené to však môže byť s čímkoľvek, i keď s golfom je to ideálne… Ak nezačne tak pršať ako teraz.

► Dá sa hrať v silnom daždi?
Golf sa dá hrať v akomkoľvek počasí. Hovorí sa, že neexistuje nevhodné počasie, ale len nevhodné oblečenie.

► Máte skúsenosti aj s piešťanským ihriskom?
Pravdaže, dlhoročné. Dokonca som tu bol pred dvanástimi rokmi aj na otvorení ihriska a chodieval som sem pomerne často.

► Navštevujete mesto aj rekreačne?
Veľmi málo, no zhodou okolností som tu bol pred týždňom (od soboty 13. mája – pozn. red.) na tri dni. Bolo to veľmi príjemné.

► Kde trávite čas s rodinou?
Na chate. Chodievajú tam rady aj moje dcéry, jedna so svojimi deťmi a druhá ich síce ešte nemá, no chodí tiež veľmi rada.

► Ako pekne ste sa pri spomienke na rodinu usmiali.
Áno, usmial som sa pri spomienke na vnučky, jedna má štyri roky, druhá dva. Robia mi veľkú radosť a je s nimi veľká zábava.

► Okrem iného ste aj spevák. Počúvajú vnúčatá dedkove pesničky?
Moje nie. Pesničky síce počúvajú, ale určené pre ich vek. Rady si aj zaspievajú.

► Keď sme pri hudbe, stále tvoríte?
Zatiaľ sa mi nedarí, neviem prečo. No počkám, kým sa mi dariť bude. Dostal som ponuku napísať pesničky pre deti. Nikdy som to nerobil, tak uvidím, či sa mi niečo pošťastí.

► Ako si spomínate na úspešné časy svojej kariéry?
Nerozmýšľam o tom. Človek sa väčšinou nad takými vecami zamýšľa, až keď bilancuje, ja skôr uvažujem, čo by som ešte mohol urobiť. No keď spomínam na svoju kariéru, kľukatú, hrboľatú, som vlastne rád, že sa mi to podarilo dosiahnuť napriek mnohým prekážkam.

► Bolo to náročné?
Niekedy skôr depresívne. Viete, keď som mal veľké obdobie zákazov, situácií, keď som nesmel robiť to, čo som chcel, nebolo to veľmi povzbudzujúce.
► Myslíte si, že dnes majú mladí ľudia väčšie možnosti?
Určite áno. Môžu robiť, čo chcú. Otázka však znie: „Čo chcú?“

► Ak by ste mali porovnať kultúru nedávnej minulosti a dnešnú, čo sa zmenilo?
Predovšetkým je to fakt, že kultúra nie je zväzovaná predpismi, zákazmi, usmerňovaniami, ako to bolo kedysi. Môže sa slobodne rozvíjať. To je najväčší rozdiel.

► Nezdá sa vám, že aktuálnym dianím opäť smerujeme práve k neslobode?
Dúfam, že nie. So slobodou je to náročné. Keď existuje, neuvedomujete si ju, vnímate ju ako samozrejmosť. Prečo by ste si ju mali vážiť? Uvedomujete si ju, až keď nie je. Okrem toho je sloboda náročná. Musíte sa samostatne rozhodovať, vedieť čo s ňou, aké má obmedzenia, ktoré musíte rešpektovať. Je to komplikovanejšie, ako žiť v systéme, kde vám vždy predpíšu, čo máte robiť a ako máte rozmýšľať.

► Vráťme sa trochu späť. Hovorili ste, že radšej uvažujete do budúcnosti. Čo vás ešte čaká?
Už ma veľa nečaká. Som rád, že existujem. No hrám divadlo, je to asi to, čo ešte chvíľu budem robiť. Možno sem-tam ešte niečo napíšem, ak sa mi to podarí.

► Volajú si vás organizácie často na benefičné a súkromné podujatia?
Niekedy dokonca aj v divadle hráme predstavenia pre firmy. Pre nás je to veľmi dôležité, pretože oni potom zaplatia viac, ako keby sme predali dvesto lístkov bežnému publiku. Z času na čas aj takéto podujatia treba absolvovať, niekedy je to celkom príjemné.

► Dokážete si svoj život predstaviť bez divadla, umenia?
Áno (smiech), samozrejme. Hral by som golf, čítal, chodil do kina.

► Viete aj odpočívať?
Mám pocit, že odpočívam stále. Pozerám aj televíziu, a to najmä v noci, keď nemôžem spať. Je to naozaj dobrý uspávací prostriedok. Teraz máte toľko možností výberu… Mám asi 180 kanálov, vždy sa nájde niečo zaujímavé.

► Kde vás Piešťanci môžu najbližšie uvidieť?
Najskôr ma ľudia nájdu na vašom golfovom ihrisku, prípadne na koncerte s Petrom Lipom alebo orchestrom Bratislava Hot Serenaders.

► Ak za vami prídu fanúšikovia, chcú sa odfotiť či porozprávať, môžu?
Samozrejme, fotím sa stále. Teraz je to veľká móda. Dá sa na to zvyknúť, napokon je to príjemné, že im na vás záleží. Svojich fanúšikov si vážim. Čo by som bez nich znamenal? Ak sa aj herec tvári, že ho obťažuje popularita, môže to byť jedine póza. Herec potrebuje byť populárny. Je to princíp povolania. Neznámi herci neznamenajú nič.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 21, ktoré je v predaji od 24. mája.