Ľudovít Tóth: Pre mňa je mesto ihrisko
PIEŠŤANY – Mladý Piešťanec Ľudovít Tóth sa už sedem rokov venuje jazdeniu na BMX-ke. Držiteľ prvého miesta za najlepší trik na BMX zo súťaže v Šuranoch najradšej prekonáva sám seba pri predvádzaní nových trikov. Organizuje bikerské súťaže v Piešťanoch, kde by privítal bikepark.
Ako si sa dostal k BMX?
Mal som asi trinásť rokov a nemal som žiadne hobby. Dovtedy som hrával futbal, a keďže tento šport nikam nesmeruje a nič vám ako človeku nedá, tak som sa obzeral po niečom novom. BMX ma fascinoval odvtedy, ako som v televízii uvidel prvé triky bikerov. Voľnosť, žiadny tréner, kreativita a v prvom rade niečo zaujímavé. Veľmi vďačím svojej mamine, ktorá mi v tej dobe kúpila prvú BMX-ku. Vďaka nej sa začala uberať moja životná cesta úplne novým, úžasným smerom. Na tomto športe sa mi najviac páči, že to robíte pre seba a nikto vám nekáže, kedy, ako a čo máte robiť. To je na tom snáď to najlepšie. No čím som starší, tak si BMX cením viac, pretože mi dal do života omnoho viac ako škola alebo nejaký tréner. Spoznal som ľudí po celej Európe, úžasné miesta, akcie, nových priateľov, vďaka čomu každé ráno vstávam s úsmevom na tvári. Vzory, samozrejme, mám a je ich veľmi veľa. Sú to prevažne americkí jazdci, ktorých som videl medzi prvými a nedá sa na nich zabudnúť.
Čím sa líši tvoja BMX-ka od klasickej, čo kúpiš v hypermarkete?
Povedal by som, že moja BMX-ka a BMX-ka v obchoďáku nemajú nič spoločné. To, čo často vidím v podobných hypermaketoch, sú veľmi nepekné napodobeniny a povedal by som, že aj celkom nebezpečné. Ja si bicykel skladám po komponentoch. Nekupujem sériovo vyrábanú BMX-ku. Snažím sa vždy vybrať naj-pevnejšie a najľahšie komponenty od značiek, ktoré sú dlho na trhu. Neverím len tak niečomu a treba dať na to pozor. BMX bicykle v hypermar-ketoch sú určené na bicyklovanie, a nie na skákanie!
Ako sa odborne hovorí tomuto druhu cyklistiky? Mohol by si spomenúť, prípadne vysvetliť triky?
Nazýva sa Freestyle BMX a rozdeľuje sa do kategórií podľa toho, na akom mieste jazdíte. Skáče sa na veľkých hlinených skokoch, medzi ktorými je vždy medzera – to je dirt. Potom jazda v skateparku, jazdenie po meste a máme ešte jednu odlišnú
kategóriu, a tou je flatland. Ide o taký balet na BMX bicykloch, kde je dôležitý každodenný tvrdý tréning. Trikov je veľmi veľa, ale medzi základné patria otočky o 180 stupňov a viac, šmýkanie sa po pegoch (tyčkách, ktoré vychádzajú z bokov kolies) a rôzne saltá. Máme napríklad trik ako barspin, keď si otočíte vo vzduchu riadidlá o 360 stupňov alebo tailwhip, keď sa pod vami bicykel otočí o 360 stupňov. Niektorí jazdci ani triky nerobia a len tak si lietajú po prekážkach a „vychytávajú" výšku a ladnosť.
Kde všade jazdievaš a podľa čoho si vyberáš miesta?
Snažím sa jazdiť hlavne tam, kde a s kým možno jazdiť, ale pokiaľ sa to týka miesta, nie som náročný. Mám rád prirodzené prekážky na ulici ako veľké zábradlia, múriky, schody, steny – či už kolmé alebo naklonené. Samozrejme, veľmi rád si zajazdím aj v dobrom skateparku (v Piešťanoch chýba!) a raz za čas si zalietam na hlinených skokoch.
Pokiaľ viem, v Piešťanoch nie je ani oficiálny park pre BMX-károv…
Na Trajane sa síce nachádza malý skatepark, ale ten svojimi podmienkami nikomu nevyhovuje. Je tam toho málo a všetko je na BMX veľmi malé. Ako to vidím ja? Veľmi kriticky. Mesto Piešťany zanedbáva šport najviac, ako to len ide. Vezmime si len to, že sme kúpeľné mesto a nemáme plaváreň. Spomínam to preto, lebo môj brat je majster Slovenska v plávaní a je rád, že je tu aspoň hotel Sorea. Čiže na podobné veci, ako je vylepšenie skateparku alebo výstavba nového, ani nemyslím radšej. Čo si nepostavíme sami, to nemáme. Áno, mesto môže poukazovať na to, že dali teraz tri prekážky
opraviť. Namiesto luxusného dreva sa dal nejaký plech, ktorý sa šmýka, a to len preto, aby nemuseli do po-dobného projektu znovu investovať. Ale mali by sa zbadať, že éra futbalu a hokeja je dávno za nami a mladí chcú niečo lepšie a zaujímavejšie.
Stretávaš sa určite aj s ľuďmi, ktorí majú negatívny názor na bikerov. Dopočul som sa, že vás vyháňajú z miest, kde jazdíte, alebo na vás volajú políciu a tvrdia, že ničíte mesto…
Sčasti majú pravdu, aleje to ich názor. Pre mňa nieje mesto miestom na obdivovanie, ale je mi ihriskom. A to k tomu jednoducho patrí a aj to tak ostane. K polícii sa vyjadrovať nebudem.
Celý rozhovor si prečítate v Piešťanskom týždni.
