Lietanie na padáku je o zážitkoch, slobode i športe

Nie v tých imaginárnych, ale v skutočných. Stal sa paraglidistom. A lieta nielen po Slovensku, ale aj Turecku či rakúskych alebo talianskych Alpách.
Kedy ste sa rozhodli pre paragliding?
Od malého chlapca ma priťahovala obloha. Každý zvuk, každý pohyb na oblohe som sledoval so záujmom. Už v zrelom veku som absolvoval štyri zoskoky padákom z lietadla. Aby som si lietanie vzduchom mohol častejšie vychutnávať, prihlásil som sa do kurzu paraglidingu. Absolvoval som ho v roku 2000 na Donovaloch. Ak praje počasie, kurz trvá asi týždeň. Učil som sa teóriu, základné predpisy lietania, metrológiu, zoznamoval som sa s terénmi bezpečného lietania aj s praktickým ovládaním padákového krídla.

Znamená to, že po týždni ste mohli rovno lietať?
Ešte som musel chvíľu počkať na registráciu. Takže po úspešnom absolvovaní kurzu a registrácii v leteckej amatérskej asociácii, ktorá má skratku LAA SR, som získal pilotný preukaz. Ten ma oprávňuje lietať na padákovom krídle. Mimochodom, aby bolo jasné – na Slovensku patria všetci registrovaní paraglidisti pod uvedenú asociáciu.
S kým najčastejšie lietate?
V kurze som spoznal aj mojich najlepších kamarátov z Trnavy – Pavla Briatku a Pavla Bednarčíka. Všetci traja sme rovnako starí, takže si rozumieme. Moji kamoši sú najaktívnejší rekreační paraglidisti v okolí a sú zároveň aj mojimi ťahúnmi.

Aký je to pocit, lietať si slobodne ako vták po oblohe?
Kto raz skúsi takto lietať, je to väčšinou na celý život. Ten pocit z lietania slobodne ako vták je úžasný. Lietanie navoľno, bez motora, sa dá iba z kopca, na ktorý musíte vyšliapať aj s batohom na chrbte. Takéto lietanie má svoje čaro. Keď je priaznivá termika, je to aj na niekoľko hodín vo vzduchu. My rekreační piloti sme si takto polietali v rakúskych aj v talianskych Alpách a, samozrejme, po kopcoch na Slovensku. No máme kamarátov, ktorí takéto lietania absolvovali v Nepále, Keni, Brazílii a kdekade po svete.
Máte nejakú obľúbenú destináciu či hory, kam sa najčastejšie vraciate?
So svojimi ťahúnmi chodíme už desať rokov do tureckého mesta Oludeniz na medzinárodný svetový festival paraglidingu. Veľmi si to tam ako rekreační piloti užívame. Máme tam kamarátov, ako napríklad Ivana Pestúna z Kľačian, ktorý je akrobatický paraglidingový pilot. Ovláda bravúrne neskutočné zostavy bez motora aj s motorom – klobúk dolu. Ivko sa zúčastňuje aj medzinárodných súťaží s vynikajúcimi výsledkami.
Dali ste sa aj na motorové lietanie. Prečo, keď to bezmotorové dáva taký veľký pocit slobody? A aký je v tom rozdiel?
Po pätnástich rokoch lietania navoľno bez motora sme aj s kamošmi prešli na lietanie s motorom. Aký je v tom rozdiel? Keď lietame navoľno, musíme sa dostať na kopec, z ktorého štartujeme. S motorom štartujeme z roviny neďaleko domova. Viackrát sa stalo, že hodinu šliapeme na kopec a nakoniec musíme zísť späť, pretože fúka silný vietor. Priaznivé počasie sa zmení na nepriaznivé pre lietanie. Akonáhle je opäť priaznivé počasie, už si aj voláme a stretávame sa spolu viacerí „lietači“ a ideme na to.

Istý český paraglidista spomínal na besede v Piešťanoch hrôzostrašný príbeh. Keď sa v nečase spustili z vysokej hory v Mongolsku aj navzdory dosť silnému vetru, lebo inak by boli v kopcoch zamrzli. Zažili ste vy nejaké podobné krajné riešenie?
Pri lietaní sa zažívajú všelijaké príhody, príjemné aj nepríjemné. Mne sa už stalo, že som nečakane vyklesal nad lesom a zavesil som sa na mladé stromy. Našťastie, okrem roztrhaného padáka sa mi nič nestalo.
Je pravdou, že vraj sa stačí pozrieť na veže atómky v Jaslovských Bohuniciach a hneď viete, či sa v ten deň oplatí lietať alebo radšej nie?
Pre bezpečné lietanie je veľmi dôležité priaznivé počasie. Predpoveď sledujeme na internete, no niekedy sa aj netrafia. Aktuálny stav poveternostných podmienok sledujeme i na bohunických chladiacich vežiach. Keď para stúpa pekne hore, je bezvetrie a priaznivé podmienky na motorové lietanie.

Opíšte ten pocit – letím si a je mi dobre… Je to tak? Je v tom kus slobody a vážne až tak veľa adrenalínu?
Keď letíme, to sa nedá opísať, to treba zažiť. Je to krásny pocit, ale tiež adrenalín. Aj preto sa oplatí venovať sa tejto záľube. Paragliding na Slovensku nabral v poslednom období na obrátkach, hlavne medzi mladými. Pod záštitou LAA SR sa konajú rôzne súťaže, ale aj súkromné zrazy na východe Slovenska, na Záhorí a všade, kde sú dobrí kamoši. Moji kamaráti, ťahúni z Trnavy, prelietali a pofotili už celé Slovensko od Senca až po Zemplín, cez Oravu i Liptov, zmapovali aj mnohé iné miesta našej krajiny.
Zrejme sa nedá v kocke spomenúť všetko, čo pri paraglidingu nesmiete zanedbať, aby bol let bezpečný. Skúste to aspoň načrtnúť.
Jednou z najdôležitejších zásad bezpečného lietania je dodržiavanie všetkých jeho predpisov a smerníc. Taktiež treba udržiavať padákové krídla aj motory v dobrom technickom stave, pravidelne absolvovať technické prehliadky u oprávnených technikov LAA SR. Treba mať platný pilotný preukaz na lietajúce zariadenie i zaplatený príspevok člena LAA SR.
Aké vybavenie musí mať paraglidista a koľko približne stoja padáky?
Čo sa týka vybavenia každého paraglidistu, je to o jeho zdatnosti a záujme. Padákové krídla sa delia na tri základné kategórie: pre začiatočníkov, pokročilých a pre športových pilotov. Padákové krídlo stojí od dvetisíc do štyritisíc eur, záleží od výrobcu. Motor zoženiete od tisícpäťsto do päťťisíc eur a k tomu treba ďalšiu výbavu – sedačku so záložným padákom, prilbu, navigačné prístroje, obuv, overal a podobne. Každý špás predsa niečo stojí. Ale ako som už povedal, stojí to zato! Preto: Letu zdar! Vidíme sa v oblakoch.