Klimatické zmeny menia aj lesy v okolí Piešťan

I keď v tomto prípade nejde o žiadne národné parky, majú svoje čaro a sú najbližším miestom na výlety či turistiku aj pre Piešťancov. Ako to s lesmi v okolí kúpeľného mesta je, sme sa pýtali odborníka a profesionálneho lesníka Rastislava Gavoru.
Ako by ste charakterizovali piešťanský región z pohľadu lesníctva? Mám tým na mysli údolie Váhu po dĺžke od Nového Mesta nad Váhom až po Hlohovec a na šírku od Malých Karpát za Vrbovým až po Považský Inovec po Radošinu a Bezovec.
Pamätám, ako si nás počas štúdia „horniaci“ doberali, akéže to môžete mať u vás tam na dolniakoch lesy. Po skončení školy, keď som sa chystal robiť taxáciu v Lesoprojekte Piešťany, kde som sa zamestnal, smiali sa mi, či ju budem robiť v parku.
Dnes je nám s priateľom z „horniakov“ do plaču, keď si občas zavoláme a bavíme sa o tom, čo sa u nich s lesmi deje. Je to katastrofa, ale aj nie je. Les tam bol a zasa bude. Verím svojim kolegom, že preto robia maximum.
Lesy v okolí Piešťan možno nevyzerajú až tak majestátne, ale sú oveľa stabilnejšie. Ich druhová pestrosť je podstatne vyššia, tým aj ich odolnosť voči negatívnym činiteľom.
Západné Slovensko má veľké šťastie, že ho nepostihla, ako napríklad Česko, smrekománia, šíriaca sa z Nemecka v 19. a začiatkom 20. storočia. Kalamity však ani nás neobchádzajú, hlavne veterné. Určite si mnohí z čitateľov pamätajú na 25. jún 1999. Na Duchonke, ako aj Novej Lehote spadlo vyše 600 hektárov lesa.
Na poliach a vôkol Váhu sa piešťanský región veľmi zmenil. Zreguloval sa Váh, združstevňovaním sa vytvorili lány, poľné lesy, kedysi veľmi hojné, sa v 20. až 30. rokoch minulého storočia rúbali pre polia. Zostali zvyšky.
Na poliach tak dnes nájdeme skutočné skvosty pôvodného lesa. Môžete ich vidieť pri diaľnici cestou z Piešťan na Bratislavu pri Červeníku či Veľkých Kostoľanoch alebo k nim určite patrí aj neveľký, asi hektárový Rakovický háj. Pre mňa sú to klenoty.
Treba spomenúť, že kompletne zmizol pôvodný piešťanský háj, ktorý sa nachádzal medzi Piešťanmi a Kocuricami, smerom na Drahovce. Opticky zo starých mapových podkladov si myslím, že zmizlo tisíc hektárov lesa.
V spojitosti s reguláciou Váhu a zničením lesa na poliach ostala vysušená agrárna krajina. Chápem, že bolo treba poľnohospodársku pôdu, avšak myslím si, že to bolo od minulých generácií barbarské.

Aké druhy stromov sa v tomto regióne vyskytujú?
Ako som spomínal, zostali sme uchránení od smrekománie a väčšinou sa pestovali pôvodné dreviny. Základom sú buky, duby zimné, letné, cerové, hraby, javory mliečne, horské, poľné, jasene štíhle a lipy malolisté aj veľkolisté. Z ihličnanov borovice sosny a čierne, smrekovce, vo vyšších polohách máme aj smreky.
V porastoch sa často vyskytuje kvalitná prímes brezy, natrafíte na bresty väzové, na poliach sú bežné bresty poľné, jasene kvetnaté. Ďalej máme prímes aj porasty tvorené topoľom čiernym, bielym, šľachteným, vŕbou, veľmi často uvidíte jarabiny brekyňové, mukiňové, vtáčie, máme po porastoch krásne čerešne vtáčie alebo jelše.
V lesoch ojedinele nájdete plánky jabloní, hrušiek, orechy vlašské, orechy čierne. Poznám lokalitu s jarabinami oskorušami. V podúrovni často narazíte na tŕpku, ojedinele aj na tis. Z nepôvodných drevín ďalej agát, gaštan jedlý je veľmi hojný v Radošine, pagaštany konské či duglaska tisolistá. Okolie Piešťan je nádherne drevinovo rozmanité.
Naopak, aké druhy stromov a v ktorých lokalitách nie sú až také typické pre túto oblasť a vyskytujú sa tu v dôsledku ľudskej činnosti?
Lesníci v 60. a 70. rokoch proti erózii delimitovali spustnuté pasienky výsadbou čiernej borovice, akú vidíme pri obci Lúka, pri Novom Meste nad Váhom, Čachticiach, alebo v Kočíne. Aj keď sa vtedy používala nepôvodná drevina, táto úžasná robota, ktorú generácie pred nami urobili, si zaslúži veľký obdiv a rešpekt.
Časť porastov tvorí agát. Agát je nepôvodná, ale veľmi užitočná drevina. Oceniť ju vedia včelári, pre nás je rýchlorastúca a dáva kvalitnú hmotu. Jej nevýhodou je, že je veľmi háklivá na mráz a čiastočne sa pod ňou stratí pôvodný bylinný kryt.
Pri obnove je to, naopak, úžasná drevina. Na jar ju vyrúbete a na jeseň pri dobrom podloží máte trojmetrové prúty. Agát zľudovel a je veľmi populárny nielen ako vynikajúce palivo. Kto videl z neho nábytok, vie, že je prekrásny.
V poslednej dobe vplyvom človeka hrozí veľké nebezpečenstvo s drevinou pajaseň žliazkatý. Často sa vyskytuje v parkoch a záhradách. Tento plevel je už v horách a do budúcnosti to vidím ako obrovský problém.
Dajú sa nájsť v okolí Piešťan ucelené lesné porasty, ktoré sú zložené výhradne z pôvodných drevín charakteristických pre túto oblasť? Ak áno, kde sa nachádzajú, prípadne čím sú zaujímavé nielen pre odborníkov, ale i pre bežných ľudí?
Väčšina lesov v našom okolí je z pôvodných drevín. „Môže za to“ obhospodarovanie z minulosti, v ktorom sa lesníci snažia pokračovať. Je to základ prežitia lesa.
V cirkevných lesoch Radošina prebieha intenzívna obnova prevažne prestarnutých dubových lesov, ktoré dovŕšili rubný vek (120 a viac rokov) a, prirodzene, odumierajú.
Prestarnutých preto, že dub po určitom veku prestane plodiť a nie je schopný zanechať pôvodnú generáciu na ploche. To je extrémne dôležitá vec. Semenáčiky starých stromov sú podstatne odolnejšie voči chorobám, suchu či mrazu, sú stanovištne prispôsobené podmienkam a rastú v hustom zápoji, ktorý si lepšie udrží vlahu a majú rýchlejší rast.
Dub je medzi odbornou verejnosťou považovaný za veľmi ťažko obnoviteľnú drevinu z prirodzeného zmladenia a tento kráľ stromov okolia Piešťan je veľmi náročný aj na postupy obnovy.
Pokiaľ by ste materský porast neodstránili, maximálne do troch rokov po úrode žaluďa a jeho prijatí nálet uschne a musíte čakať na nový semenný rok, ktorý sa nemusí tak skoro opakovať. Ostali by len kriaky, agát, hloh. Umelé zalesnenie by trvalo pri globálnom otepľovaní mnoho rokov a výsledok by bol veľmi otázny. Sadenice by usychali.
Starý les uschne, zmladenie nemáte, sadenice usychajú, teraz čo? Mnohí si to jednoducho predstavujú. Dub nedopestujete ponechaním plochy na samovývoj. Odsúdite ho na zánik. Kto pozná cenu duba, vie, o čom hovorím. Nielen o cene dreva, ale aj o dôležitosti tejto pre okolie Piešťan najpôvodnejšej dreviny.
Tento príklad som uviedol na ilustráciu aj preto, lebo v ľuďoch často panuje názor, že ak les uschne, vznikne na tomto mieste nový. Laicky povedané, u nás po uschnutých duboch prídu na dlhé roky len kroviny. Na Slovensku máme osem vegetačných stupňov. Lesy v prvých dvoch patria medzi najohrozenejšie, hlavne suchom. Naše dubiny sú v druhom stupni.

Prednedávnom sa rozvírila téma okolo výrubu stromov na Vážskom ostrove. Môžete ako odborník charakterizovať, o aké druhy stromov ide, kedy boli vysadené a prečo sa v súčasnosti uvažuje o ich výrube?
V 60. rokoch minulého storočia bola topoľománia. Túto plochu s veľkosťou približne troch hektárov vysadili v spone 2×2,5 metra Lesy Slovenskej republiky. Topoľ šľachtený, ktorý je na ploche vysadený, má životnosť 40 rokov. Potom u neho prichádza k rýchlemu rozpadu a flagrantnému zhoršeniu zdravotného stavu.
Z veku životnosti vyplýva, že porast mal byť obnovený približne na zlome milénia, približne pred 20 rokmi. Dielec malo desať rokov v užívaní Mesto Piešťany. Napriek naliehaniu odborného lesného hospodára nechcel nik „na meste“ o obnove ani počuť.
Situácia došla až do stavu, že sami arboristi mesta požiadali vlastníka pozemku o urýchlené riešenie havarijného stavu. Vlastník požiadal Lesy SR, aby konali. Ťažba sa vyznačila, stanovil sa termín na zimu 2018. Avšak… Informácie sú protichodné a ja nechcem predbiehať, aby som nezavádzal. Viem len toľko, že Lesy SR o ťažbu nemajú záujem. Ostávajú nám tri hektáre hnilého topoľa na ploche, kde sa radi zdržujú ľudia.
Ak dôjde k výrubu, uvažujú štátne lesy o výsadbe nových stromov? Ak áno, o aký druh pôjde a čím je špecifikum výsadby stromov na Vážskom ostrove?
Samozrejme, lesný zákon a plán starostlivosti o les to prikazuje. A nielen štátnym lesom. Každému užívateľovi lesa. Z môjho pohľadu by sa mala na plochu opäť vrátiť topolina. S tou počíta aj plán starostlivosti o les. Pod zemou je štrková lavica, na ktorú ak narazia stromy, začnú chradnúť a usychať.
Topoľ, ktorý by sa vysádzal, sa sadí pomocou vrtákov až pod spomínanú štrkovú lavicu do spodnej vody. Prípadné zaplavenie územia by na stromy pôsobilo blahodarne. Topoľ veľmi dobre znáša dočasné zaplavenie.
V poslednej dobe sa na lesníkov znáša množstvo kritiky v súvislosti s ich hospodárskou činnosťou v lesoch. Ako to vlastne je? Naozaj dochádza k nadmernému odlesňovaniu Slovenska? Sú ťažby dreva štandardné a porovnateľné s minulými rokmi alebo len začíname byť precitlivení na bežnú lesohospodársku činnosť?
Minulosť sa nedá porovnávať s dneškom. Nie sme precitlivelí, je to strach. Žijeme v časoch obrovských klimatických zmien a nevieme, čo bude.
Žijeme aj v časoch informačného smogu. Informačný smog je veľmi nebezpečný jav. Písmo má veľkú moc, lebo žijeme v informačnej dobe. Ten strach niekto živí a stará sa, aby rástol. Vo svoj prospech. Ľudia spracovávajú obrovské množstvo informácií a nevedia sa v nich často vyznať.
Často čítam články plné citového vydierania, poloprávd aj úplných lží o lesoch a lesníkoch. Články často píšu ľudia, ktorí sú laici bez znalosti problematiky, so zášťou až nenávisťou k všetkému lesníckemu a majú naivné, niekedy až utopické predstavy. Lesníctvo je veda, nie je to o vybavení si „vodičáku“ na motorovú pílu.
Doslova nadávkou je slovo holorub. Pritom je fakt, že holorub môžete použiť iba v porastoch agátu, borovice na viatych pieskoch alebo topoľa šľachteného. Ostatné dreviny v hospodárskych lesoch obnovujeme clonnými rubmi.
Je vo výsostnom záujme užívateľa lesa, aby sa použila obnova clonne, lebo umelá obnova je veľmi drahá s neistým výsledkom. Sadenice z prirodzenej obnovy sú totižto podstatne stabilnejšie a odolnejšie.
Je dôležité, aby ľudia vedeli, že každá drevina má svoju dobu životnosti, keď ju treba obnoviť, aby mala budúcnosť. Dreviny majú iné nároky na obnovu. Síce je pravda, že jednotlivec prežije aj vyše 200-300 rokov, ale porasty ako celok nie. Agát obnovujeme, keď má približne 40 rokov. Smrek, keď má 80, buk 110 a dub 130 rokov.
Každá drevina má iné nároky na obnovu. Agát vyrúbete holorubne a zmladí sa z koreňov a pňov. Buk je polotienny. Musíte ho presvetľovať, zvykať na viac svetla, používať viac fáz clonného rubu. Dub som vysvetľoval vyššie, ten je najťažšie obnoviť.
Exaktným príkladom boja s klimatickými zmenami je hospodárenie lesníkov na viatych pieskoch Záhoria. Je to porovnateľné s kalamitou smrečín. Počujete o tejto kalamite? Chodia sa ľudia pozerať na holé pieskové duny bez stromov? Pritom kalamita v borovici je rovnako nebezpečná a pokiaľ by bola borovica ponechaná na „samovývoj“, máme o ďalšie stovky hektárov holín na Slovensku viac.
Ďalším problémom je to, že hlavne mestskí ľudia strácajú vzťah k pôde. Značná časť populácie sa dá nazvať „hypermarketovou generáciou.“ Nezaujímajú sa, ako sa to, čo jedia, pestuje, jednoducho si to kúpia. Dve generácie dozadu sme žili hlavne z pôdy ako sedliacke obyvateľstvo.
Generácia dozadu návyky z detstva preniesla aspoň do záhradkárskych osád, dnešná je však z väčšej časti stratená. Vzťah k pôde, základ zdravého života a rozumu, vám nenahradia prechádzky ani bicyklovanie po lese. Pôdu treba cítiť, mať ju za nechtami. Potom vám mnoho vecí príde inak.
Ste teda presvedčený, že masívne výruby sa na Slovensku nevykonávajú?
Odlesňovanie sa na Slovensku nedeje. To bolo dakedy, ako som spomínal. Vyrúbalo sa, sialo sa. Zatrávnilo sa, kosilo sa. Alebo stavalo. Les zmizol. Dnešné dočasné odlesnenie nie je trvalým odlesnením. Lesná pôda je chránená zákonom. Každá lesná plocha je evidovaná v pláne starostlivosti o les. Je riadne podchytená a má presne vymedzené opatrenie, ktoré treba vykonať.
Aj v prípade kalamity. Každá holina musí byť do dvoch rokov zalesnená. Prirodzenou obnovou, pňovými alebo koreňovými výmladkami, alebo umelou sadbou. Čiže, ak niekto hovorí o odlesňovaní, klame.
Ubezpečujem vás, že aj na kalamitiská sa les vráti. Kolegovia na tom intenzívne robia. Obrovská kalamita v Osrblí z roku 1997 nech je tomu príkladom.
Ťaží sa veľa, s tým súhlasím. Lesníci však musia spracovávať kalamitu, vyplýva to zo zákona. Spracovanie kalamity je nutná a správna vec. Jej nespracovaním vznikajú rodiská obrovského množstva podkôrneho hmyzu, ktorý potrebuje „jesť“ a ide ďalej.
Sucho a teplo tomu len napomáha. Je to hrozná situácia, ak prídete vyznačovať sucháre, kým prídete na koniec porastu, môžete začať odznova, respektíve vám uschne všetko.
Ďalším faktorom je to, že sme sto rokov od prvej svetovej vojny. Po vojne sa doslova drancovalo, veľa toho bolo „zničeného“, teda vyrúbaného. Dnes porasty vyrúbané po vojne dozrievajú a sú znova rubné. Po sto rokoch sa ťažba vráti tam, kde bola.

Zlé je, že po normálnom roku 2016 prišiel opäť ďalší extrémny. V januári ani deň nad nulou, vo februári a marci teploty až do 20 stupňov, potom zasa mráz, neskôr sucho. Nik nevie, kam extrémy zájdu, čo nás čaká. Platíme daň za znečisťovanie prostredia, za nadspotrebu, za plytvanie.
Pevne verím, že dôsledky zmeny klímy si uvedomí hlavne štát a začne ich čo najefektívnejšie riešiť. Z kopcov nám voda stečie, ale na poliach je „skladisko“. Štát hovorí o budovaní priehrad a hĺbení studní na poliach. To je polovičatosť. Výsadba lesov na miestach, napríklad poliach v okolí Piešťan, by bola v budúcnosti výraznou investíciou do stability krajiny a ja si myslím, že nutnosťou, aby nielen vodu udržali v krajine čo najdlhšie.
Po kalamite a obnove lesov, ktoré vznikli po vojne, prídu roky pestovania lesov a ťažba sa výrazne zníži. Veľmi si prajem, aby okolie Piešťan zostalo stabilným a plnilo všetky funkcie, ktoré má les plniť.
Bolo by veľmi pozitívne, keby deti mali možnosť spoznávať les nielen na prechádzkach, ale aby školy v spolupráci s lesnou prevádzkou umožňovali deťom aktívne spoznávanie lesa napríklad formou zalesňovania. Určité lastovičky v tomto smere už sú.

Rastislav Gavora: Narodil sa v roku 1973 v Piešťanoch. Je už štvrtou generáciou lesníkov v rodine. Od roku 1994 pôsobil v Lesoprojekte Zvolen, pobočka Piešťany. Od roku 2006 prešiel do firmy LH Projekt – SK, s.r.o., na pozíciu pracovníka hospodárskej úpravy lesov. Popritom od roku 2000 sa profesijne venuje pestovaniu lesov. Vytvára plán starostlivosti o les, čo je v laickom preklade plán pre užívateľa na desať rokov, v ktorom sú predpisy ťažby, prebierok, prerezávok a zalesňovania. K tomu sa vytvára porastová a ťažbová lesnícka mapa. Súčasné lesníctvo funguje rovnako od čias Márie Terézie, ktorá plánmi chcela zamedziť odlesňovaniu.