Nadácia Adeli

Byť v jadre únie je pre nás životne dôležité

Nedeľa 10. 09. 2017 08:00  | Galéria / Rozhovory  | Autor: Gabo Kopúnek

Katarína Mathernová je formálne najvyššie postavenou Slovenkou v diplomatických kruhoch a európskej zahraničnej politike v Európskej komisii. Svoje postavenie nezískala vďaka nominácii slovenskou vládou, ale na základe konkurzu. Pre mnohých Slovákov nejde o neznámu ženu, napríklad v júli sa s ňou mohli stretnúť na festivale Pohoda.

Najvplyvnejšia Slovenka v Bruseli má pod patronátom rozširovanie EÚ.

Najvplyvnejšia Slovenka v Bruseli má pod patronátom rozširovanie EÚ. (Autor: Archív K.M.)

My sme ju zastihli počas jej pobytu v Piešťanoch a porozprávali sme sa s ňou o jej práci i aktuálnych otázkach vo vzťahu Slovenska k Európskej únii (EÚ).

► Aký je váš vzťah k Piešťanom a k tomuto regiónu?

- Piešťany sú pre mňa druhý domov a som veľmi rada, že som tu. Odmalička som sem chodila. Môj starý otec tu pôsobil ako obvodný lekár, takže sme pravidelne chodievali nielen do domu k starým rodičom do kúpeľného mesta, ale aj na ich chatu na Striebornici v Moravanoch nad Váhom. Takže som bola v Piešťanoch veľmi, veľmi často.

Skôr ako ocko zomrel, sa sem rodičia presťahovali z Bratislavy, takže sa pre mňa stali Piešťany ozajstným druhým domovom. A sú nimi doteraz, pretože keď si mám vybrať oddych či rehabilitáciu v kúpeľoch, tak, samozrejme, voľba je hneď istá - Piešťany. Osobne preferujem Balneu, pre plavecký bazén v Esplanade, hoci sa mi veľmi páči Thermia a tie staré kúpeľné objekty.

► Pôsobíte v Európskej komisii na dosť dôležitom a významnom poste. Dá sa z toho pracovného kolobehu len tak utiecť, hoci do kúpeľov?

- V tomto prípade to bolo o čosi jednoduchšie, pretože som mala plánovanú kúpeľnú liečbu a rehabilitácie po operačnom zákroku. V máji mi menili bedrový kĺb. Inak zobrať si nejaké dlhšie voľno z práce v hocijakých prípadoch dá vždy zabrať. Chce to veľa času na prípravy, pretože júl je vždy veľmi aktívny mesiac a, žiaľbohu, ma telefonáty aj maily sem prenasledujú dennodenne. Nutnú agendu som musela riešiť medzi procedúrami. Ak chce mať euroúradník pokojnú dovolenku, tak až v auguste.

► Už druhý rok pôsobíte v novej funkcii. V čom je zmena oproti vašej predchádzajúcej práci?

- V predchádzajúcej pozícii som bola zástupkyňou generálneho riaditeľa pre regionálnu politiku, čomu sa na Slovensku trošku sploštene hovorí eurofondy. Mala som na starosti riadenie viacerých riaditeľstiev vo vnútri EÚ a disponovala som rozpočtom niekoľkých miliárd eur. Pri takom veľkom objeme a na mojej úrovni riadenia som v rámci predpisov nemohla mať na starosti vlastnú krajinu.

Pred dvomi rokmi to bola pre mňa veľká zmena, pretože teraz pôsobím v diplomatickej časti EÚ. Venujem sa krajinám mimo EÚ a v našom generálnom riaditeľstve máme na starosti regióny ako západný Balkán, časť východnej Európy s krajinami Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, tri krajiny južného Kaukazu, Turecko, Blízky Východ a severnú Afriku. To je taká veľmi aktívna, priam až sopečná pôda a ja sa venujem mnohým otázkam, vyplývajúcich nielen z integračných snách jednotlivých štátov, ale aj vzájomných vzťahoch oboch strán. Konkrétne priamo však dozerám šesť krajín Východného partnerstva - Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan.

► Má EÚ nejakým spôsobom za danej momentálnej situácie ešte nádej na ďalšie rozširovanie?

- To je zaujímavá, dobrá otázka. Myslím si, že k ďalšiemu rozširovaniu príde. Nechcem si dovoliť stanoviť časový horizont, ale myslím si, že to nastane, až keď sa vykryštalizuje proces vytvorenia užšej a širšej EÚ. Myslím si, že sa nezvratne blížime do toho triedenia členských štátov. Vznikne užšie jadro krajín, ktoré sa chcú, povedzme, viac federalizovať, a potom okruh krajín, ktoré nebudú až tak úzko spolupracovať.

Uvidíme, ako sa skončia debaty o Brexite, pretože EÚ má veľmi jasný postoj k negociáciám aj k vývoju debát. Navyše, názory v Británii sú rozpoltené ohľadom useknutia vzťahov či už colnej únie, alebo iných užších vzťahov. Nevylučujem, že v priebehu pár rokov bude otázka rozširovania opäť aktuálna aj preto, že z našej vlastnej skúsenosti vieme, aká dokáže byť vízia vstupu do únie hnacím motorom pre vnútorné reformné procesy. Keď sa tá vidina rozširovania začne strácať, problémy sa začnú prehlbovať.

Na druhej strane aj geografia definuje, že Európa a západný Balkán sú v jednom priestore. Preto si myslím, že ďalšie rozširovanie bude potrebné na ukotvenie súčasných mierotvorných a reformných procesov v ňom. Či budú tieto štáty disponovať rovnakými právami v EÚ, to neviem predpovedať. To teraz nevie nikto.

► Bude sa toto rozširovanie stavať na Kodanských aj Helsinských kritériách, ktoré museli v rámci procesu integrácie do EÚ spĺňať ostatné postkomunistické štáty?

- Určite. Ale to sú teraz špekulácie, ktoré nikto nevie predpovedať. Rozhodne ten proces so západným Balkánom beží a ešte každá z tých krajín má čo doháňať. Ešte nestojíme pred otázkou vstúpiť alebo nevstúpiť. To ešte potrvá. A medzitým sa aj vykryštalizuje, ako bude EÚ vyzerať v ďalšom desaťročí.

► Opäť sa nastolí otázka Ústavy EÚ?

- Podľa mňa sa to nebude riešiť novou ústavou, lebo tú by museli prijať všetky krajiny EÚ. Skôr si myslím, že to bude nejaká dohoda v rámci tých štátov, ktoré chcú vytvoriť užšie jadro. Otázka ako ďalej, ako má vyzerať inštitucionálna budúcnosť EÚ, je veľmi aktívna. Na jar tohto roka bola publikovaná tzv. Biela kniha, ktorú zverejnila Európska komisia. Nastolila päť možných scenárov, od status quo až po oveľa uvoľnenejšie vzťahy v spoločenstve. Veľmi aktívnou témou diskusií nielen v Bruseli, ale aj v iných mestách, je vytvorenie jadra EÚ, čiže užšieho kruhu členských krajín, ktorých spolupráca by už bola viac politicky previazaná.

Kameňom úrazu však nie je ani tak politická previazanosť, lebo tam sa dá nájsť zhoda. Najväčším kameňom úrazu je monetárna otázka, nakoľko je únia ďalej udržateľná pri jednotlivých 28 fiškálnych politikách. V situácii, keď sa Európskej centrálnej banke odovzdala menová politika štátov, bude najväčší tlak na to, ako sa tie krajiny k sebe fiškálne priblížia. Či už je to otázka Nemecka, ktoré dáva do rozpočtu EÚ najviac peňazí, či je ochotné stáť za rekapitalizáciou bánk, za rozpočtom, až po citlivé otázky ako rovnaká daňová základňa, zjednocovanie daňových pravidiel...

► Vo fiškálnej otázke však EÚ už upustila v 80. rokoch minulého storočia pri rozširovaní Európskeho spoločenstva o Španielsko, Portugalsko a Grécko. Skôr to boli politické ako fiškálne rozhodnutia, aj preto mali a majú po vypuknutí poslednej ekonomickej krízy najväčšie problémy.

- Dobre, ale od krízy v roku 2008 sa vo fiškálnej a bankovej oblasti urobilo viac ako za posledných dvadsať rokov predtým, preto to neporovnávajme s 80. rokmi. Porovnávajme to s tým, čo sa urobilo medzi rokmi 2008 až 2015. Bolo to množstvo krokov pre bankovú, kapitálovú úniu... Takže je teraz nastolená otázka, či sa toto dotiahne do konca, ktoré krajiny do toho budú jednak ochotné a jednak schopné ísť.

Týka sa to aj Slovenska. Samozrejme, z hľadiska našej ekonomiky, z hľadiska miery našej integrácie je životne dôležité, aby sme v tom úzkom jadre boli. Keď občas sledujem noviny a výroky politikov a vidím, aká sa tu vedie veľmi živá a veľakrát veľmi neinformovaná debata na túto tému.

► Áno, v tom máte pravdu. Najmä slovenskí liberáli prostredníctvom svojho straníckeho šéfa a europoslanca Richarda Sulíka upozorňujú, že by sme sa do jadra EÚ nemali tlačiť, že nám vstup do jadra môže uškodiť... Rovnako sa rieši aj boj ideológií v rámci riadenia EÚ.

- Liberáli sú hochštapleri. Toto nie je o liberálnosti a sociálnej demokracii. Už dávno nie. Toto je o otvorenej ekonomike v globalizovanom svete vs. zatvorenej v protekcionistickom svete. Takto stojí otázka. Či je to Francúzsko, Anglicko, Slovensko, Nemecko, to nemá s liberalizmom, konzervativizmom už dávno nič spoločné. Pre Slovensko je životne dôležité byť v prvej lige EÚ.

Katarína Mathernová, po otcovi Piešťanka, sa do svojej funkcie dostala vďaka skúsenostiam a vyhratému konkurzu.Katarína Mathernová, po otcovi Piešťanka, sa do svojej funkcie dostala vďaka skúsenostiam a vyhratému konkurzu. (Autor: archív K.M.)

„DVOJKA“ NA ÚTVARE EURÓPSKEJ KOMISIE

V Európskej komisii pracuje Katarína Mathernová na základe konkurzu od roku 2005. V júli 2007 bola vymenovaná za zástupkyňu generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku (GR REGIO). Na starosti mala tri politické riaditeľstvá a koordináciu vzťahov s ostatnými generálnymi riaditeľstvami Komisie, ako aj s príslušnými orgánmi v členských štátoch a regiónoch. Bola riaditeľkou najväčšieho geografického riaditeľstva (REGIO.F), ktoré dohliadalo na využívanie prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu a spravovalo ročný rozpočet vo výške viac ako 13 miliárd eur.

Aktuálne je zástupkyňou generálneho riaditeľa direktoriátu Európskej komisie pre susedskú politiku a rozširovanie.

Do tejto funkcie nastúpila 1. septembra 2015. Čiastočne nasleduje rakúskeho eurokomisára Johannesa Hahna, ktorý bol v rokoch 2010-2014 zodpovedný pre regionálnu politiku a v Junkerovej Komisii dostal na starosti práve rozširovanie a susedskú politiku.

V rokoch 2002-2005 pôsobila vo Svetovej banke, predtým v rokoch 1999 až 2002 bola poradkyňou vtedajšieho podpredsedu vlády Ivana Mikloša a podieľala sa na viacerých štrukturálnych reformách z oblasti podnikania a investičného prostredia.

Spoluzakladala ekonomický think-tank INEKO a spolupracovala s viacerými ďalšími, ako napríklad Inštitút pre verejné otázky (IVO) či Nadácia otvorenej spoločnosti. Je členkou Správnej rady IVO. Vyštudovala právo na UK v Bratislave a v USA.





Regal Burger

Anketa