Nie je fešák, ale variť vie!
V spolupráci s majstrom kuchárom Pavlom Pospíšilom vydal Richard Sulík netradičnú kuchársku knihu s názvom, ktorý parafrázujeme v titulku – Fešák nie som, ale variť viem! V úvode sa „vyhráža“, že keď jedného dňa skončí v politike, stane sa kuchárskym experimentátorom a ponúka čitateľom dvanásť menu, každé pozostáva z predjedla, prvého chodu, hlavného jedla a dezertu. S dovolením autora niektoré z receptov postupne predstavíme aj čitateľom Piešťanského týždňa.
Hokaido polievka
Tekvica hokaido je menšia a má tenšiu šupku, a tak ju netreba šúpať. Aj lepšie chutí, a preto z nej začiatkom jesene určite pripravte polievku. Trochu oštary stojí za to.
Najprv spravte poctivý zeleninový vývar. Do studenej vody dajte pokrájanú mrkvu, zeler, petržlen, bobkový list, cibuľu, cesnak, ale môžete aj pór, kaleráb, brokolicu, karfiol (bohato postačia odrezky), petržlenovú vňať, nejaké to korenie, bobkový list a nechajte hoďku variť. Získate parádny zeleninový vývar, základ pre tekvicovú polievku.
Hokaido tekvicu (žije s týmto menom, lebo niekto ju pred iks rokmi dovliekol do Japonska) rozkrojte, lyžicou vyberte jadierka a mäkkú dužinu (pokojne to šupnite do vývaru) a tekvicu pokrájajte na centimetrové plátky, ktoré dajte na pekáč, hodne pokvapkajte olivovým olejom a posypte hrubozrnnou soľou (môžete použiť aj normálnu, výsledok bude rovnaký, ale hrubozrnná je teraz v móde, predsa nechcete byť starecký). Pečte 30 minút pri 180 °C, horúci vzduch.
Potom dajte do hrnca olivový olej, nadrobno nakrájanú cibuľu, trochu neskôr cesnak a vyčkajte, až cibuľa nezačne byť zlatistá. Zalejte vývarom, pomiešajte, nech sa žiadna cibuľa nikde nelepí (uff, trojitý zápor, to je takmer ako trojitý Rittberger), ale už nevarte.
Upečenú tekvicu preložte do mixéra (môžete strašiť aj tým ponorným, ale potom nechcite perfektný výsledok) a zalejte vývarom s cibuľou. Miešajte na najvyššej rýchlosti aspoň dve minúty, preceďte a ide sa čarovať.
K dispozícii máte dve možnosti, ako zmeniť farbu, a tri možnosti, ako doladiť chuť. Ak dáte do polievky smotanu na šľahanie, polievka bude bledšia, ak pridáte do mixéra pár kúskov mrkvy z vývaru, bude viac oranžová. Mrkva chuti nepridá, lebo je vylúhovaná vo vývare, ale ani neuberie. Iba zmení farbu polievky na farbu reflexnej vesty. Chuť viete meniť marhuľovým džemom, zázvorom (musíte pridať už do mixéra) a octom. Avšak buďte opatrní, lebo zničíte polievku ešte skôr, než stihnete povedať kukurička.
Polievka je hotová, teraz opražte zopár vylúpaných tekvicových jadierok. Na suchú panvicu dajte jadierka, a keď začnú pukať, prisypte trochu práškového cukru. Polievku nimi posypte a ešte aj pokvapkajte olejom z tekvicových jadierok. Machri dajú na fľašu prst, aby olej tiekol len cícerkom, a vyčarujú na polievke rôzne kruhy. To môžete skúsiť aj so smotanou na šľahanie.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 40, ktoré je v predaji od 4. októbra.
