Piešťanka darovala originálne obrazy pražskej nemocnici
Výtvarníčka Andrea Jones si spríjemnila letnú dovolenku návštevou rodných Piešťan. Do mesta sa vrátila po dlhých 15 rokoch. Počas pobytu, ktorý mala doslova nabitý rôznymi programami, tiež venovala niekoľko svojich obrazov Oddeleniu detskej onkológie a hematológie Fakultnej nemocnice v pražskom Motole. A. Jones odpovedala na niekoľko otázok Piešťanského týždňa o začiatkoch v umeleckej brandži, o živote v Piešťanoch a USA, ale aj o tom, čo ju pri maľovaní inšpiruje a prečo si ako tému vyberá často rôzne zvieratá.
► Kedy ste v sebe objavili výtvarný talent a ako sa začala vaša umelecká dráha?
– Už ako deväťročná som bola milo prekvapená, čo to moje ruky vystrájajú a vytvárajú. Po večeroch som si kreslila do zošita miniatúrne predmety, ktoré z diaľky vyzerali ako abstraktná maľba. Doteraz si pamätám, ako som sa nemohla od nich odtrhnúť, až kým som nezaspala.
► Vyrastali ste vo všestranne založenej rodine, ako si spomínate na detstvo v Piešťanoch?
– Vyrastala som v športovo-umeleckej rodine s podnikateľským duchom. Otec Štefan Kučkovský bol kedysi majstrom Československa v behu, sesternica Zuzka Vráblová je zase štvornásobnou majsterkou sveta vo wakeskatingu a strýko Edo Kučkovský práve vyhral piate miesto v behu na majstrovstvách Európy. Otec sa tiež venuje fotografii a vlastní firmu s ručne robenými drevenými stropmi. Mama vždy vymýšľala rôzne projekty na výtvarnú výchovu a pre mňa a sestru navrhovala a šila oblečenie. Ako dieťa som sa mladšou sestrou rada hrávala na učiteľky, herečky, speváčky. Chcela som byť zverolekárkou a zvieratá som tiež rada kreslila. Piešťany v mojich spomienkach boli vždy plné života, kultúry, športov a dobrých ľudí. Vždy som sa tu cítila dobre a dalo sa tu výborne relaxovať.
► Do koľkých rokov ste tu bývali, kde ste chodili do školy, pracovali?
– Navštevovala som Základnú školu na Mojmírovej ulici a potom gymnázium. Hneď po strednej škole som sa dostala na Pedagogickú fakultu v Nitre, kde som vyštudovala angličtinu a školskú psychológiu. Po ukončení univerzity som si našla zamestnanie v Bratislave ako manažérka pre Americkú komoru právnikov pre strednú a východnú Európu.
► Prečo ste sa rozhodli odísť do Ameriky?
– Môj manžel je pôvodne z USA a stretli sme sa v Bratislave. Keďže by ako právnik na Slovensku nenašiel uplatnenie, vrátili sme sa po rozprávkovej svadbe v Bojniciach do Štátov. Tu sme sa usadili a po roku sa nám narodila dcérka. Vtedy sa tiež rozbehla i moja umelecká tvorba.
Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 42, ktoré je v predaji od 14. októbra.
