Olympionik Ľudovít Komadel deväťdesiatnikom
Významného životného jubilea – 90. narodenín – sa 1. novembra dožil piešťanský rodák, prof. MUDr. Ľudovít Komadel, DrSc., účastník plaveckých súťaží na Olympijských hrách (OH) 1952 v Helsinkách, kde na 200 m prsia obsadil ôsme miesto. Popredný telovýchovný lekár a univerzitný profesor na olympiáde 1968 v Mexico City pôsobil ako lekár výpravy vtedajšieho Československa.
Bol aj členom exekutívy a predsedom lekárskej komisie Medzinárodnej federácie univerzitného športu (FISU), členom exekutívy Medzinárodnej federácie športovej medicíny (FIMS), predsedom Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva (SSTL), aj predsedom lekárskej komisie Slovenského olympijského výboru (SOV). V roku 1992 ho Medzinárodný olympijský výbor (MOV) ako vôbec prvého Slováka v histórii ocenil Olympijským radom v striebre. V Bratislave mu ho odovzdal prezident MOV Juan Antonio Samaranch.
Profesor Ľudovít Komadel vyoral výraznú brázdu na viacerých poliach súvisiacich so športom a s telovýchovným lekárstvom. V plávaní uspel výraznejšie než jeho predchodcovia u nás, ak nerátame rodákov zo Slovenska, ktorí sa presadili v maďarskom prostredí – uhorského dvojnásobného olympijského víťaza Zoltána Imricha Halmaja z dnešnej Vysokej na Morave a bronzového štafetového medailistu Oszkára Abaya-Nemesa, pochádzajúceho zo Sládkovičova.
V rokoch 1942-1950 Ľ. Komadel súťažil za Slovan Piešťany. Ako osemnásťročný 16. decembra 1945 v rámci oddielových pretekov na piešťanskej Eve časom 5:35,9 min. prekonal neoficiálny svetový rekord na 400 metrov prsia. O dva roky neskôr štartoval na majstrovstvách Európy v Monte Carle a v roku 1952 sa prebojoval na olympijské hry vedno s ďalším Piešťancom Ladislavom Bačíkom. Na OH v Helsinkách v úvodnej rozplavbe na 200 m prsia vyrovnal časom 2:38,9 min. olympijský rekord. V ďalších rozplavbách ho síce prekonali, ale prebojoval sa do finále, v ktorom skončil ôsmy (2:40,1). O rok neskôr dostal titul majstra športu.
Po skončení pretekárskej kariéry sa absolvent štúdia medicíny a lekár do roku 1960 venoval aj trénerskej práci v Slovane Bratislava. Na OH 1956 v Melbourne viedol svojho plaveckého spolupútnika L. Bačíka. Postupne sa z neho stal významný telovýchovný lekár, autor viacerých odborných publikácií, pravidelný účastník olympijských vedeckých kongresov a dlhoročný predseda SSTL (1971-1994).
Ľ. Komadel sa výrazne sa presadil aj v medzinárodných štruktúrach. V rokoch 1959-1987 sa zúčastnil na množstve svetových univerziád, desať rokov (1969-1979) bol členom exekutívy FISU a len o dva roky kratšie šéfom lekárskej komisie FISU. V roku 1985 ho prijali za doživotného čestného člena FISU. Dlhší čas pôsobil ako člen exekutívy FIMS. Spoločnosti telovýchovného lekárstva v Rakúsku aj v Maďarsku ho prijali za svojho čestného člena.
Profesor Ľ. Komadel bol ocenený množstvom vyznamenaní, aj zahraničných, z Talianska, USA, Bulharska, medzi ktorými dominuje Olympijský rad v striebre.
