Mladá líderka s pozitívnou úchylkou
Lívia Gažová sa veľmi tešila na nedávne Vianoce, pretože skoro dva a pol roka do rodných Piešťan prichádzala len na skok. Štúdium architektúry, semestre náročné na prácu i študijný pobyt v estónskom Talline ju fyzicky od domova akoby odstrihli. Napriek tomu získala koncom minulého roka cenu MOST v kategórii Mladá líderka. Vyhlasuje ju Rada mládeže Slovenska a ďakuje tak ľuďom, aktívne sa podieľajúcim na zlepšovaní prostredia okolo seba, v našom prípade v Piešťanoch. Ako to dokázala?
„Je to úsmevné, necítim sa ako líder, predstavujem si ho inak. Poznám omnoho schopnejších ľudí, ale teší ma, že si niekto všimol moje aktivity, veď sa teraz, vďaka oceneniu, častejšie objavujú v médiách,“ hodnotí ocenenie budúca architektka. Svoje snaženie nadnesene pomenúva ako úchylku neustále zlepšovať – okolie aj seba. Môžete jej nadávať do architektov či aktivistov, je však hrdý lokálpatriot, pracuje pre občianske združenie Spoločne pre Piešťany, píše, číta a študuje. Spolu s ňou sme sa vybrali po stopách mnohým mladým dnes chýbajúcej, ale prepotrebnej „úchylky“.
Užitoční idioti?
Keď začínala s osvetovou činnosťou, zdalo sa jej, že je úplne sama. To je však bežný údel tých, čo nezačínajú teóriou, ale rovno vhupnú do praxe. „Potom ľudia objavili, čo robím. Najprv sa pýtali, neskôr začali akceptovať moju prácu a pridali sa,“ glosuje Lívia úplné začiatky. Inšpiráciou sa stalo napríklad celosvetové podujatie nazvané Parking Day. Chopila sa s priateľmi tej možnosti, uzavreli jedno parkovacie miesto a robili tam prednášky o doprave v meste. „Mala to byť osvetová činnosť. Potom som sa pridala k občianskemu združeniu Spoločne pre Piešťany.“
A prišlo čistenie železničnej stanice. Dnes už skoro legendárne, lebo iniciatíva ľudí, vyzbrojených metlami a čistiaci prostriedkami, zobudila aj zodpovedných železničiarov. Nie je to však pravidlom, mnoho aktivistov vyvíja dlhodobo až utopickú snahu čistiť, natierať zábradlia, zbierať odpadky a nič sa nedeje. „Keď sa verejnosť ozve v krajinách na západ od našich hraníc, kompetentní hneď reagujú. U nás sú aktivisti často v role užitočných idiotov. Vo väčšine prípadov vykonávajú prácu za iných a tá, žiaľ, ostáva bez odozvy,“ vysvetľuje L. Gažová donkichotský princíp práce dobrovoľníkov na slovenský spôsob.
Patriotizmus na diaľku
L. Gažová vrelo odporúča svojim rovesníkom cestovať po svete. Študijné pobyty aj jej otvorili oči dokorán: „V Bratislave sme sa učili, ako sa stavia budova, a nik nám nehovoril o kontexte, do ktorého staviame – historickom, politickom, ekonomickom, sociálnom či etnografickom.“ To sa naučila až v Talline, napríklad pri prednáškach z filozofie či teórie architektúry.
Napriek tomu ju to ťahalo domov: „Je fajn byť v zahraničí, čerpať inšpiráciu, no považujem za férové, ak aplikujete alebo hovoríte po návrate o zmenách doma.“ Aby puto k rodnému mestu nepretrhla, stala sa patriotkou aspoň na diaľku v duchu hesla Keď nie ste doma, musíte o domácom dianí hovoriť a šíriť ho medzi ostatných. „O mne všetci vedia, odkiaľ pochádzam. Hovorím a zdieľam, čo súvisí s mojím mestom, a upozorňujem na to ostatných.“
V Talline zároveň zistila, že len projektovanie asi nie je pre ňu to pravé orechové. „Baví ma všetko, čo súvisí s architektúrou. Propagácia – usporadúvanie rôznych podujatí, konferencií, baví ma o nej čítať a písať, baví ma skúmať rôzne teórie a ešte neviem, čo si z toho vyberiem. Možno všetko a možno nič,“ zahaľuje tajomstvom svoje ďalšie študijné i životné kroky.
Veľa však napovie jej ďalšie pôsobisko – Brno. Venuje sa diplomovej práci a túži pokračovať doktorandským štúdiom oboru Sociológia mesta na Fakulte sociálnych štúdií na tamojšej Masarykovej univerzite. „Nie je to veda o fyzickom prostredí mesta, ale o ľuďoch, využívajúcich ho v jeho sociálnej sfére,“ prezrádza motiváciu do ďalšej študijnej driny.
Zlo prevalcované dobrom
Z Brna to je do Piešťan len na skok. Lívia sa tak bude môcť častejšie venovať najobľúbenejšej „úchylke“, prechádzkam po meste, spojeným s premýšľaním, čo sa dá urobiť, čo z toho dokáže ona a ako zohnať ľudí a peniaze. „Chcem sa venovať propagácii architektúry medzi verejnosťou. Ľudia musia vyžadovať kvalitnú architektúru, vážiť si jej hodnoty. A to chcem zlepšiť osvetou.“
Je presvedčená, že ak väčšina z nás vníma kultúrnu pamiatku ako bremeno, záťaž, k dvom zdevastovaným významným stavbám priamo v meste a kaštieľom v katastrofálnom stave na okolí pribudnú ďalšie objekty. Práve preto chce šíriť osvetu prostredníctvom pozitívnych informácií, zlo prevalcovať dobrom: „Pozrite sa na Zuckmann Villu na pešej zóne. Majitelia z objektu mohli spraviť hocičo, nie je pamiatkovo chránený, ale využili jeho potenciál a teraz z neho čerpajú. Je to ich značka, identifikovali sa s ňou. Takých stavieb máme veľa.“
Koleso už vymysleli
S tým súvisia aj jej súčasné piešťanské aktivity. Vie, že koleso objavil už niekto dávno pred ňou, ale pozrieť sa na dobré príklady hoci z iných miest a aplikovať ich na miestne podmienky stojí za tú námahu. „Diskusie Riešenia pre Piešťany sme robili so Spoločne pre Piešťany a konferenciu Vízie pre Piešťany som pripravovala s odborníkmi architektmi Michalom Veselým a Evou Wernerovou. Vzdelávaco-kontaktné akcie so zaujímavými rečníkmi mali presah aj v médiách, ľudia nielen v sále začali diskutovať.“
To je zároveň jej odkaz rovesníkom, zatiaľ tápajúcim v snahe vložiť svoj potenciál do komunity, v ktorej možno len vegetujú. „Piešťany naozaj žijú, je tu zdravé jadro mladých, majúcich záujem niečo robiť. Treba len začať, ostatní sa pridajú.“
P.S.: Lívia Gažová patrí medzi necelé dve stovky osobností Trnavského kraja, ktoré prijal vo štvrtok 28. januára v trnavskom hoteli Holiday Inn prezident SR Andrej Kiska.
