Lukáš Ondruš zaspieva Piešťancom v deň 16. narodenín

Lukáš odišiel do Prahy so svojou rodinou asi pred šiestimi rokmi. No predtým sme ho mohli vídať medzi drobcami zo Slnečnice, kde sa učil valašský aj iné folklórne skoky. Najbližšie ho Piešťanci zažijú v sobotu 18. júna na koncerte, ktorý usporiada Mestské kultúrne stredisko v Piešťanoch. Lukáša tu čaká prekvapenie. V tento deň totiž oslávi svoje 16. narodeniny. Lukáš patrí medzi ľudí, ktorých navštevujú múzy. Má rád spev, tanec, herectvo, ale aj plávanie, tenis, basketbal. Dievčatá, pozor! Tento veľmi dobre vyzerajúci mladý muž aj rád varí!

Hovorí sa, že šťastena praje pripraveným. Prepracoval si sa do úzkeho výberu spevákov tohtoročnej súťaže SuperStar, a aj keď sa diváci s tebou rozlúčili, ak by si nemal danosti a nebol pripravený, až tak ďaleko sa asi nedostaneš. Ako to vnímaš ty?

Popravde – na súťaž som sa špeciálne nepripravoval. Ale dúfam, že v SuperStar to nebolo iba o šťastí…

Kto bol tvojím prvým učiteľom spevu a hudby? Vraj študuješ na konzervatóriu. Ako to vyzeralo so štúdiom v dobe, keď si sa naplno venoval SuperStar?

Mojou prvou učiteľkou spevu bola pani Grežová na základnej škole v Piešťanoch. Ďakujem jej za to. Je pravda, že teraz študujem na Medzinárodnom konzervatóriu v Prahe, ale ešte pred SuperStar som študoval na Ježkovom konzervatóriu. Tam mi ale účasť v súťaži neschválili, preto som prestúpil na inú školu.

Kto ťa do SuperStar prihlásil a ako sa vtedy zmenil tvoj život?

Prihlásil som sa sám a tak, že ešte v deň kastingu som vypĺňal prihlášku. Po postupe do ďalšieho kola sa mi život nezmenil takmer vôbec, lebo som o tom nikomu nechcel povedať.

Aj tak sa to ľudia dozvedeli. Správu o tvojom úspechu nám zatelefonoval do Piešťanského týždňa aj strýko tvojej maminy, Vi-dor Topolčanský, ktorý ťa spoznal v okamihu, ako ťa objímala, keď ti oznámili, že postupuješ! To je však už minulosťou. Čo budeš robiť teraz?

Žiť ďalej a, samozrejme, snažiť sa nepadnúť do zabudnutia. Budem koncertovať a robiť svoju vlastnú hudbu.

V jednej z dokrútok si hovoril, že si uvaríš sám jedlo. Čo napríklad?

Už som sa z levelu čaj a párky presunul aj k ťažším jedlám, napríklad guláš alebo kapustnica. Ale zo všetkého najradšej ujedám to, čo mi navaria doma.

Prezraď nejakú príhodu, ktorá ťa spája s Piešťanmi?

V rodine sa najčastejšie spomína tento príbeh. Mal som asi dva roky, keď ma naši vzali na tanečné vystúpenie mojej staršej sestry. Pri ďakovačke som jej mal odovzdať kyticu kvetov. Stúpal som po schodoch a vtom sa zatvorila opona a moja sestra aj jej kamarátky zmizli. Ostal som na javisku sám ako prst. Všetci očakávali, že sa rozplačem. Lenže ja som spravil pravý opak. Len čo som zistil, že sa všetci diváci pozerajú na mňa, začal som sa suverénne predvádzať, kývať a robiť grimasy. To je asi jedna vtipnejších príhod. Ja si na ňu, vďakabohu, nepamätám. Ale záznam máme.

Celý rozhovor si môžete prečítať v Piešťanskom týždenníku.