Lodenica

Libiaková spievala Hegerovú

Piatok 29. 01. 2016 13:06  | Galéria / Osobnosti  | Autor: Viera Dusíková

Sympatická džezmenka Dáša Libiaková sa predstavila v Kongresovom centre Slovenských liečebných kúpeľov v Piešťanoch spolu s Dámskym komorným triom s piesňami Hany Hegerovej. Z Banskej Bystrice sa presťahovala do Piešťan, tu žije, pracuje, spieva a túži v meste objaviť nové spevácke talenty. Ako a prečo práve v meste barlolámača? Nielen o tomto sme sa porozprávali s dámou s medovým hlasom a džezovou dušou.

D. Libiakovú sprevádzalo Dámske komorné trio z Banskej Bystrice.

D. Libiakovú sprevádzalo Dámske komorné trio z Banskej Bystrice. (Autor: Viera Dusíková)

► Ktorá z pesničiek Hany Hegerovej sa vám najlepšie spievala?
Obdivujem Hanu Hegerovú a mám rada všetky jej piesne. Niekedy však nie je jednoduché zaspievať skladbu o tom, čo práve prežívate. Pre mňa ešte donedávna predstavovali vrchol piesne Bože můj, já chci zpět a Rozvod.

► Na koncerte ste troška „nakopli“ i hosťa, Hegerovej nevlastného brata Petra Pažitného. Porozprával nielen o Hankinom zdravotnom stave, ale spomenul i jej spojitosť s Piešťanmi.
Príjemná návšteva osviežila koncert a podľa reakcie divákov dobre zapôsobila aj na nich. Peter Pažitný je veľmi sympatický pán, aj keď ho zaskočilo pozvanie na pódium, šarmantne to zvládol. V našej brandži je akési nepísané pravidlo slušnosti požiadať o súhlas umelca, ak chcete jeho skladby spievať či nahrávať. Pred prípravou programu Pesničky Hany Hegerovej som ju neobišla. Vďaka Piešťancovi Viktorovi Nižňanskému prišlo zoznámenie s Petrom Pažitným a jeho otcom, bratom Hany Hegerovej. Tí mi s ňou pomohli komunikovať a získať jej súhlas.

► Aké je spojenie pani Hegerovej s Piešťanmi?
Hana Hegerová má intenzívne dotyky s Piešťanmi, nielenže rada navštevovala kúpele, ale krátku dobu študovala na tunajšom gymnázia. Žiaľ, fyzická kondícia jej už nedovoľuje cestovať, ale podľa bratových slov aktívne sleduje dianie okolo seba, nielen v kultúre, ale aj v politike.

► Piesne Hegerovej spievate preto, že už odmlada ste ich milovali a túžite ich po tom, čo Hanka ochorela, opäť dostať medzi divákov. Čo ľudí v jej šansónoch neustále fascinuje? Aký odkaz v nich je? Jej veľké človečenstvo?

V jej pesničkách sú predovšetkým životné príbehy, sny, túžby, sklamania, nádeje, beznádeje, svadba, rozvod, láska... Keď ich spieva, verím jej všetko do bodky.

► Koncertuje s Dámskym komorným triom, ako ste sa našli?
Hana Hegerová v roku 2011 oznámila, že končí s koncertnou činnosťou. Po rozhodnutí pripraviť koncertný program z jej pesničiek, prišlo zamyslenie nad sprievodnou kapelou. Videla som vystúpenie Dámskeho komorného tria v Banskej Bystrici a hneď po koncerte im ponúkla spoluprácu. Súhlasili. Celý život ma na pódiu sprevádzali muži, je príjemná zmena spievať v spoločnosti výborných hudobníčok a pedagogičiek i skvelých báb. Anička Izakovičová hrá na flaute aj v Orchestri Štátnej opery v Banskej Bystrici, Monika Zemková je klaviristkou a violončelistka Alenka Vigašová prevzala a povinnosti kapelníčky

Džezová speváčka Dáša Libiaková chce prežiť zvyšok života v Piešťanoch.Džezová speváčka Dáša Libiaková chce prežiť zvyšok života v Piešťanoch. (Autor: Viera Dusíková)
► Na koncerte ste zaspievali aj vlastné piesne...
Džezovú pieseň I´m in the mood for love mi do slovenčiny pretextoval Milan Lasica a dal jej názov Kto pre mňa lásku má. Ďalšiu skladbu, Pijan Obsidiján, napísali pre mňa Pavel Janíček a Peter Valo do jedného šansónového projektu v Banskej Bystrici.

► Prezraďte plány speváčky a Piešťanky D. Libiakovej?
Najprv sa nadýchnem a potom uvidím. V Piešťanoch som len pár mesiacov. Mojím želaním je napríklad zorganizovať spevácku súťaž pre deti od šesť do osemnásť rokov a dať talentom možnosť zaspievať si so živou kapelou. Snáď sa to podarí. Zatiaľ hľadám sponzorov, bez nich to v kultúre nejde.

► Ako ste sa dostali k spevu, muzike a džezu?
Ako väčšina speváčok, odmalička som si nôtila, v našej rodine sa hralo, spievalo aj recitovalo. Rodičia ma chceli vidieť v serióznejšom zamestnaní, ale asi mi hudba je súdená. Vďaka nej som precestovala takmer celý svet a presvedčila sa, že patrí k ľuďom, nech je akákoľvek. Bolo by skvelé, keby si každý človek denne zaspieval alebo zahral aspoň jednu hoci krátku pesničku. Džez sa pomaly vkrádal do môjho srdca už v mladosti, je to láska na celý život. Nikdy nie je čierno-biely, dáva vám slobodu vyberať farbičky podľa potreby.

► Vaši rodičia bývali v Maduniciach kde pôsobil národovec Ján Hollý. Čo pre vás Madunice, Slovensko - rodný kraj znamenajú?
Rodičia učili. Do mojich desiatich rokov sme žili v dedinke Nesvady pri Nových Zámkoch, otec tam riaditeľoval v slovenskej škole. Potom prišlo sťahovanie do Madunic, kam sa rada vraciam a moje dcéry tiež, lebo tam prežívali krásne prázdniny. Mladšia dcéra ako prváčka v Banskej Bystrici rozprávala o letných mesiacoch voľna a okrem iného uviedla, že v Maduniciach je výborne aj napriek tomu, že sa tam rozpráva po česky.

► Po dlhšom čase ste opäť bližšie k rodine, bývate v Piešťanoch. Ako vstúpila do nového života D. Libiaková z pohľadu umeleckého i občianskeho?
Niekedy nás život prekvapí. Keď vyplačeme bolesť, treba ísť ďalej. Po 27 rokoch života v Banskej Bystrici som sa rozhodla presťahovať do Piešťan. Milujem ich nielen ja, ale aj dcéry. I keď žijú v zahraničí, vždy sa sem tešia. Mám tu zopár priateľov z mladosti, príbuzných, sestru a džezmenov. V Kursalone funguje džezový klub, občas si zaspievam so skupinou Swing Q, ale aj s inými hudobníkmi, vždy v pondelok býva aj vďaka gitaristovi Ondrovi Botekovi jam session.

► Zažili ste Doda Šošoku, ikonu piešťanského džezu?
Spomínam si na nekonečné nadšenie Doda Šošoku pre džez, párkrát sme spolupracovali.

► Piešťany však poznáte aj z dievčenských čias...
Na tunajšom gymnáziu som maturovala a predtým ako malá školáčka sem dochádzala z Maduníc na športovú gymnastiku a na nemčinu k Tante Lýdii.

Nevlastný brat Hany Hegerovej odovzdal divákom pozdrav od svojej sestry.Nevlastný brat Hany Hegerovej odovzdal divákom pozdrav od svojej sestry. (Autor: Viera Dusíková)
► Zaspomínajte na časy mladosti, na spev so súrodencami...
Sme štyria. Najstarší brat Marián už ako stredoškolák na tunajšej esvéeške hral v kapele Blue Wings na basovej gitare. Onedlho som začala spievať aj ja snívajúc, že vystúpime všetky tri sestry, lebo nám výborne ladili hlasy. Po čase pribudla Máša a postupne sme sa snažili prehovoriť aj Lotku. Nakoniec začala spievať s kapelou, ale veľmi ju to nebavilo. Aj napriek podplácaniu jedného dňa povedala dosť a môj sen o speváckom sesterskom triu sa rozplynul.

► Čo máte rada a čo nie na ľuďoch, meste či spoločnosti?

Som filantrop a verím v ľudské dobro, hoci dosť často na to doplácam. Poteší ma, keď ma obslúžia v obchode či v reštaurácii s úsmevom a zarmúti napríklad, keď mamy revú na svoje malé deti.

► Viete sa odtrhnúť a ujsť od všednosti? Poraďte zahlteným len povinnosťami!

Mám 57 rokov a snažím sa robiť, čo ma baví. Nudu nepoznám, ale ani recept na skvelý život. Ak niekoho takého stretnete, dajte mu, prosím, moju adresu. Pred dvoma rokmi som spievala na lodi, plaviacej sa od Filipín po Južnom Pacifiku až po Južnú Ameriku. Kotvili sme na ostrovoch, kde zastal čas! Mikronézia či Šalamúnove ostrovy, Papua Nová Guinea, Markézy, Polynézia, Veľkonočný ostrov... Mala som nutkanie zostať tam navždy pri tyrkysovom mori, bielom piesku a kokosových palmách...

► Čo čítate, počúvate a pozeráte najradšej?
Bez knižiek si neviem predstaviť život. Na čítaní milujem intimitu medzi mnou a všetkým, čo v knižke je. To nikdy nepocítim pri filme, aj keď televízor je tiež môj spolubývajúci. Naposledy som zhltla niekoľko kníh od Jo Nesba, vrátili sa mi spomienky na spievanie v Nórsku, ale napríklad aj knižku od Gillesa Lipovetskeho Říše pomíjivosti. V aute počúvam Rádio Piešťany alebo džezové cédečká. Okrem toho mám rada vážnu hudbu. Od môjho bydliska v Bystrici len kúsok vzdialená Štátna opera ma často zlákala.

► Koho obdivujete a koho nemusíte...
V džeze mnohých obdivujem a trvalo by dlho vymenovať všetkých. Spomeniem aspoň Dianu Krall, Ellu Fitzgerald, Billie Holiday, Abey Lincoln, Chet Baker, Nat King Cole. Aj na Slovensku máme skvelých džezových hudobníkov, žiaľ, často sú viac docenení v zahraničí. Klaudio Kováč, Robo Ragan a jeho syn, Peter Solárik, Juraj Bartoš, Matúš Jakabčic, Rado Tariška, Martin Uherek - mala som šťastie s nimi spolupracovať.

► Keď sa povie Piešťany - na čo si pomyslíte?
Miesto, kde chcem prežiť zvyšok môjho života.


PROFIL:


Speváčka Dáša Libiaková účinkovala viac v zahraničí ako na Slovensku. Napriek tomu stihla nahrať tri CD albumy s vynikajúcimi slovenskými a poľskými džezovými hudobníkmi - Q SWING (1998), TO NIČ (2002), MONOGRAM (2007). Okrem džezu sa prezentuje aj šansónovým programom Pesničky Hany Hegerovej. Od leta minulého roku žije v Piešťanoch.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 4, ktoré je v predaji od 26. januára.





Regal Burger

Anketa