Nadácia Adeli

Karol Kevan žil život na ľadovo rýchle obrátky

Štvrtok 21. 09. 2017 12:00  | Galéria / Osobnosti  | Autor: Viera Dusíková

Karol Kevan založil zimné plávanie otužilcov v Piešťanoch aj Kevanovu stovku. Túžil vliezť do ľadových vĺn rieky ako storočný.

Práve mandolína spojila manželov. Anita chodila na mandolínový krúžok, ktorý viedol Karol. Raz prišla na hodinu sama.

Práve mandolína spojila manželov. Anita chodila na mandolínový krúžok, ktorý viedol Karol. Raz prišla na hodinu sama. (Autor: vd)

Hoci sa mu to nepodarilo, jeho život plný behu - aj toho maratónskeho, taktiež plávania, otužovania, bicyklovania, muzicírovania na mandolíne, výučby angličtiny, prechádzok po vale, pracovných povinností na letisku, lásky k svojej žene Anite i dcére, a ešte všeličoho iného, bol bohatý a zmysluplný. Srdiečko K. Kevana dotĺklo v piatok 15. septembra. Narodil sa 13. februára 1924. Dožil sa tak krásnych 93 rokov.

Pri príležitosti životného jubilea, deväťdesiatín, nám porozprával svoj životný príbeh. Hovoril o letisku, o tom, ako vyučoval hru na mandolíne a pri nej spoznal budúcu manželku, rozprával o svojich pôsobiskách v Československu i v zahraničí, o behu, otužovaní, športovaní i o tom, prečo má tvár, ako keby prišiel od mora. Jedol veľa mrkvy a práve karotén mu dával look moreplavca.

Pospomínal si aj na začiatky plávania otužilcov v Piešťanoch. „Patrím k zakladateľom Ľadových medveďov v Piešťanoch. Dohromady nás bolo iba šesť. Šatňu sme mali na Eve, dole pod Evou sme preplávali Váh. Po šírke má niečo vyše 150 metrov, hore dole to môže byť 350 metrov. Zimné plávanie otužilcov mi vždy pomáhalo organizovať mestské kultúrne stredisko. Dohodli sme sa na dátume 26. decembra,“ uviedol K. Kevan.

Keď sa stal otužilcom Martin Valo, stal sa šéfom on. „Ja som si však dal okrem toho iný cieľ. Chcel som urobiť vedecký projekt. Mal pozostávať z toho, že ak ja, ako vegetarián a otužilec zároveň, dokážem i v stovke vojsť do vody, potom o tom napíšem prácu. Tak vznikla Kevanova stovka. Akcia bola vždy na moje narodeniny, teda 13. februára. Zo začiatku na ňu chodili aj Bratislavčania i otužilci z Brna, teraz si so mnou zaplávajú verní z Piešťan a Nového Mesta nad Váhom,“ konštatoval pri oslavách okrúhleho jubilea.

Svojich zámerov sa nikdy nevzdával, hoci prekážky mu stavali hlavne zdravotné problémy. „V 64 rokoch som v prudkej zákrute dostal šmyk, spadol som z bicykla a zlomil som si na pravej nohe krčok bedrovej kosti. Operovali ma, dali mi tam na rok tri klince a potom ich vybrali. Ďalšiu smolu som mal v 82-ke. Išiel som na bicykli, predo mnou prudko zastavilo auto, ja tiež, chcel som zostúpiť, ale zimný kabát sa mi zahákol za sedadlo, nedočiahol som nohami na zem, spadol som a zlomil som si krčok ľavej nohy. Pri operácii mi vymenili kĺb a odkedy mám umelý, chôdzu už nemám stabilnú. Kým som bol mladší, po schodoch som ešte ako-tak vošiel do Váhu. Ale keď pribudli roky, už to bolo horšie. Do Váhu som chodil štvornožky ako pes - zadkom. No aj tak som strácal rovnováhu. A keďže ma upozornili, že už nesmiem spadnúť, dostal som strach a nechal to tak.“

Karol Kevan si ľadovú vodu užíval ešte pár rokov po osemdesiatke.Karol Kevan si ľadovú vodu užíval ešte pár rokov po osemdesiatke. (Autor: red)

Keď oslavoval 88. narodeniny, už neplával, len sa prizeral ostatným. Možno by do Váhu ešte vkročil, no sľuby istého pána odplávali na vlnách rieky. „Jeden pán, čo vtedy pri Magnólii robil ihrisko, sa ma spýtal, prečo neplávam. Povedal som mu, že ak by som tu mal nejaké zábradlie, ktorého sa chytím, mohol by som bezpečne vojsť do vody, pretože keď idem po meste po schodíkoch a chytím sa zábradlia, nemám problém. A on mi sľúbil, že mi to zábradlie dá urobiť. Povedal mi, odkiaľ je, aj meno, aj číslo telefónu, ale ja som to zabudol. Doteraz čakám, ešte tam to zábradlie nie je,“ posťažoval si oslávenec.

Aj keď nestora otužovania každoročne priatelia volali na štefanské pokorenie vôd Váhu, už medzi nich nechodil. Keďže sa neotužoval pravidelne, nechcel riskovať zdravie a sledovať kamarátov z brehu ho nebavilo. „Oni by mi do vody aj pomohli, ale vždy mi po ich zovretiach vznikli modriny, a to nie je v mojom veku zdravé. Keď ma teda volajú len sa pozrieť, radšej nejdem, aby ma srdce nebolelo, že už nemôžem ísť do vody s nimi. Keby mi to zábradlie teraz urobili a voda by bola okolo nuly, aj tak do nej nejdem, pretože už mám deväťdesiatku. Hoci sa sprchujem studenou vodou, tá má okolo desať stupňov, takže je teplejšia, ale moja imunita je už slabá.“

Rozhovor s piešťanským otužilcom plynul začiatkom februára roku 2014 v obývačke bytu Kevanovcov, kde boli na skrini uložené dve mandolíny ako symbol lásky Anity a Karola. K. Kevan mal nielen sviežu pamäť, ale aj ducha. Neopúšťal sa ani po ortopedických operáciách. Vyučoval doma angličtinu, vedel dobre aj po rusky, prihováral sa nám po maďarsky aj francúzsky. Znalosť jazykov využil pri svojej práci.

O OTUŽOVANÍ

„Zaviedol som si domáce otužovanie. Sprchovanie studenou vodou, ktorá má okolo desať stupňov, je základ. Človek, ktorý to robí, nebude mať chrípku, nádchu, bude zdravý ako buk! Ľudia sa ma pýtajú, či sa má pri otužovaní ponoriť aj hlava? To je vec tréningu. Keď som chodil na Zlaté piesky, tam sa voľakedy plával až kilometer s limitom tridsať minút. Robili ho aj Pražáci, ale keď potom plávali doma, niektorí to doplávali, ale potom skolabovali, ba niektorí zomreli. Preto sa potom urobila majstrovská trieda na sedemsto metrov s limitom 22 minút. Odvtedy sa pláva na 750, 500, 250 a 100 metrov. Keď som bol mladší, plával som 500 metrov v ľadovej vode kraula. To je tréning, ale zásada je neponárať si hlavu, lebo z nej uniká najviac tepla. To isté platí pri zimnom sprchovaní. Hlava môže prechladnúť a z toho môžu byť vážne choroby. Ale ja zastávam názor, že všetko je to o tréningu. Veď zvieratá nemajú čapice a potkany plávajú pod vodou aj v zime. To len človek si vymyslí limity. V zime som si však dával na hlavu čapicu a okuliare.“

Karol Kevan (druhý zľava) bol športovcom telom i dušou.Karol Kevan (druhý zľava) bol športovcom telom i dušou. (Autor: red)

Propagátor zdravého životného štýlu

Karol Kevan pochádzal z rodiny železničiara a otca chcel pôvodne aj nasledovať. Na vojenčine sa naučil ďalekopisectvo, od mladosti sa venoval cudzím jazykom a vďaka tomu ho pozvali do služieb civilného letectva.

Ovládal angličtinu, maďarčinu, nemčinu, ruštinu a francúzštinu. V službách ČSA pôsobil v Prahe, Bombaji, Bratislave a nakoniec v Piešťanoch, kde bol náčelníkom civilného letiska, neskôr hlavným dispečerom a nakoniec inštruktorom pre mladých dispečerov. Po odchode do dôchodku sa začal aktívne venovať športu. Trikrát sa zúčastnil Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Behával na rôznych pretekoch krátke či dlhšie trate.

S otužovaním v studenej vode začal K. Kevan ako štyridsaťročný. V ľadovej vode sa prvýkrát verejne kúpal 13. februára 1965. V roku 1974 pozval do Piešťan skupinu vtedy populárnych pražských otužilcov. A odvtedy bol spoluorganizátorom viacerých takýchto podujatí. K. Kevan je nielen najstarším slovenským „ľadovým medveďom“, ale patrí aj k najväčším propagátorom otužovania, športu a zdravého životného štýlu (vrátane jogy a vegetariánstva).

Viackrát sa zúčastnil Silvestrovského behu, majstrovstiev v triatlone, súťaží „Železný muž“. V roku 1993 bol v Piešťanoch založený Klub rekreačných bežcov - veteránov, jeho predsedom sa stal K. Kevan. Okrem toho bol členom Československej únie vegetariánov v Piešťanoch, viedol prednášky na tému vegetariánstva a zdravej výživy.

 

 





Regal Burger

Anketa