ZÁHRADA: Objavil Ameriku aj kaktusy

  • Nezaradené
  • 17. novembra 2010, 23:41
  • Autor:jš

PIEŠŤANY – Odborník Jozef Šimko zo Strednej odbornej školy záhradníckej v Piešťanoch rozpráva o tom, ako sa kaktusy dostali až k nám.

V Európe sa kaktusy stali známe až po objavení Ameriky Kolumbusom v roku 1492. Tieto exotické rastliny vzbudili, prirodzene, zvedavosť obyvateľov. Tí sa v prvom rade zaujímali o striebro, zlato a iné poklady, no oveľa menej o možnosť doniesť domov zvláštne rastliny.

Boli síce jednotlivci, ktorí sa o to pokúsili, šance na úspech však boli minimálne. Plavba do Španielska trvala niekoľko týždňov, kajuty a uskladňovacie priestory boli malé, dusné a tmavé, teda na prepravu rastlín, ktoré rástli na vzduchu, v teple na prudkom slnku, úplne nevhodné. Navyše nikto nevedel, ako ich pestovať. Neskoršie začali prepravovať plody a semená týchto rastlín, aby z nich doma vypestovali rastliny, ktoré sa im nepodarilo doviezť. No ich očakávania sa splnili len výnimočne. Nesprávny zber a uskladnenie počas cesty spôsobili stratu klíčivosti semien. Hoci v Európe sa pomaly začal prejavovať záujem o cudzokrajné rastliny, spočiatku to neboli sukulentné rastliny z nového sveta. Podľa veľmi vzácneho spisu Francisca Hernandeza ako prvé sa do Európy dostali melónovité kaktusy rastúce na morskom pobreží. Vzhľadom na obťažnú prepravu a pestovanie sa im však u nás nepodarilo.

Lepšie úspechy sa dosiahli s opunciami s figovými plodmi, ktoré sú jedlé, čo Španieli čoskoro zbadali a ocenili. Preto ju začali pestovať, a táto rastlina Opuntia ficus-indica rastie už stáročia divo v južnom Taliansku na Sicílii. Agáva americká je v Európe známa od roku 1561. V 16. storočí sa objavili u nás aj Cereus peruvianus a Aporocactus flagelliformis. Známa „Kráľovná noci‘‘ – fakľovec veľkolistý (Selenicerus grandiflorus) – sa od 17. storočia pestuje aj u nás. Sukulenty zo severnej Afriky, Arábie, Kanárskych ostrovov, niektoré i z južnej Afriky, poznali arabskí a maurskí lekári už od začiatku nášho letopočtu.

Od nich pochádzajú poznatky botanikov ranného stredoveku v Európe. No celkom nové podnety dostalo záhradníctvo a botanika objavením morskej cesty do Indie okolo Mysu dobrej nádeje. Z južnej Afriky, ktorá je domovom mnohých sukulentov, sa do Európy dostali zaujímavé jedince, ktoré sa draho predávali. Mnohí šľachtici najmä v dobe baroka mali záľubu v zberaní takýchto rastlín. Návštevníci žasli pri pohľade na tieto obdivuhodné rastliny, ktoré podnecovali ich fantáziu. O mnohých sukulentoch vieme, v ktorom roku boli kam dovezené. Napr. Euphorbia canariensis sa už od r. 1697 dostala z Kanárskych ostrovov do Nemecka, Euphorbia caput – medusae okolo r. 1700 z Kapska do Holandska, ale Euphorbia obesa až r. 1897 z južnej Afriky do Anglicka. Kalanchoë tubiflorum od r. 1860, K. daigeremontianum až od začiatku storočia. Ale čo bolo vtedy raritou, dnes je pre každého dostupné, pretože veľa druhov sa dnes v botanických záhradách a v špeciálnych záhradníckych podnikoch rozmnožuje. Veľký počet druhov, rozmanitosť tvarov i vzhľadu, kvitnutie a nenáročné pestovanie spôsobili, že kaktusy a iné sukulenty sa stali ideálnymi a obľúbenými rastlinami.

0 Shares

Najnovšie správy

Známy slovenský herec Jozef Vajda sa chystá oživiť kúpeľné mesto Piešťany humorom a smiechom. Od 16. do 19. augusta sa…
  • 19.04.2024, 08:32
  • Kultúra a spoločnosť / Piešťany
sobota, 20. apríla 2024
Meniny má Jela, zajtra Marcel