Už ste orezávali stromy? viete, ako nato?

Nedeľa 06. 11. 2016 16:00  | Galéria / Dom, byt, záhrada  | Autor: jš/vd

Skúsený záhradkár, florista i dendrológ Jozef Šimko zo Strednej odbornej školy záhradníckej v Piešťanoch má s jesennými orezmi stromov bohaté skúsenosti. Podelil sa o ne aj s čitateľmi Piešťanského týždňa. Ak teda máte čo a chcete orezávať, nestačia iba ostré nožnice či píly. Pozorne si prečítajte rady, ako nato.

Na jeseň orezávame jadroviny, nie kôstkoviny.

Na jeseň orezávame jadroviny, nie kôstkoviny. (Autor: vd)

Jesenný rez drevín závisí od počasia, je vhodný pri dlhšej teplej jeseni. Ide o to, aby sa rany stihli zhojiť do silnejších mrazov. Režeme zásadne otužilejšie druhy drevín, teda jadroviny. Vyhýbame sa rezu kôstkovín, ktoré ukončili vegetáciu a rany nie sú schopné zahojiť sa. Dochádza k tvorbe glejotoku a nekróz, ktoré môžu viesť a k úhynu dreviny.

Chcel by som však upozorniť, že čím viac stromy striháte, tým viac rastú, a teda strihajte na konárový krúžok a ostatné ohýbajte, takto vám nebude toľko rásť do dreva a úroda bude lepšia. Správny rez až na konárový krúžok a ponechanie krátkych čapíkov vedie k tomu, že sa netvoria metlovité vlky.

Na každom hlavnom konári je správne nechať jeden silnejší letorast idúci doboku, teda nie kolmo hore (hovorí sa mu ťahúň). Ak ťahúň smeruje hore, treba ho ohnúť do vodorovna, pretože takto si na ňom zabezpečíme úrodu na najbližšie dva roky. Potom ho odrežeme celý a medzitým necháme podobne rásť a rodiť zasa iný. Takto dá do každého púčika trošku energie, málo nato, aby bol z neho bujný „vlk“, ale dostatok nato, aby urobil krátky plodonosný obrast. Nielenže na ňom budeme mať pekné jabĺčka, ale najmä umožníme bujnému stromu, aby namiesto dreva produkoval ovocie. Inak bude stále silno obrastať a my budeme len strihať a strihať a pestovať celkom zbytočne drevo a nie ovocie.

Dôležitá je aj starostlivosť o rany. Ak zanedbáme starostlivosť o staré rezné rany, rýchlo do nich preniknú drevokazné huby a začnú strom ničiť nenápadne zvnútra. Rozstrapkané rany sa hoja pomalšie a ťažšie ako začistené (zrezané) ostrým záhradníckym nožom, takzvanou žabkou. Hojenie každej rany závisí od jej veľkosti a miesta rezu. Zbytočne dlhé pahýle neskôr vysychajú, umožňujú prenikanie húb, ktoré za pár rokov strom úplne zničia. Čistú ranu (najlepšie ešte začistenú ostrým nožom) ihneď po skončení rezu zatrite špeciálnym stromovým balzamom alebo štepárskym voskom. Aby náter po zahriatí slnečnými lúčmi nestekal, nevysychal a nepraskal, pretrite ho hustým bielym latexom s prídavkom preparátu proti hubám. Takto upravené viečko vydrží asi dva roky, potom ho treba obnoviť. O veľké rezné rany sa treba starať až dovtedy, kým sa úplne nezatvoria.

V ideálnych podmienkach sa za sezónu rana zmenší o jeden centimeter z každej strany. Rez s priemerom desať centimetrov sa teda vo vhodných podmienkach úplne zacelí za päť rokov. Na starých stromoch sa rany nemusia zaceliť. Žiaduci je preto včasný rez, aby rezné rany boli čo najmenšie.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 44, ktoré je v predaji od 31. októbra.

 

 





Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa