Keď je vonku nad 34 stupňov Celzia, polievajme menej
Viete o tom, že takmer každá zelená rastlina obsahuje až deväťdesiat percent vody? Viete aj o tom, že i v rokoch, keď je zrážok nad normál, môžu rastliny trpieť nedostatkom vlahy? A keď je vonku viac ako 34 stupňov, polievanie skôr škodí, ako prospieva?
O vode, správnom zavlažovaní i atmosférických zrážkach nám porozprával Jozef Šimko, florista a záhradník zo Strednej odbornej školy záhradníckej v Piešťanoch.
„Vo vlastnej záhrade mám tento rok veľa noviniek. Zarodil mi čínsky datľovník i granátovník. Darilo sa aj albizii a ruži presica. Mám mrazuvzdornú fuchsiu, ziziphus jujuba a ešte ďalšie novinky,“ pochválil sa J. Šimko a potom prešiel k hlavnej téme – zrážkam a zavlažovaniu.
Pripomenul, že bez vody to jednoducho nejde! „Jednou z najdôležitejších zložiek rastlín je voda, ktorá predstavuje v zelenom stave až 90 percent ich objemu. Transpiráciou, čiže vylučovaním vody povrchom rastlín v podobe pary, regulujú rastliny svoj tepelný a vodný režim a v čase letných horúčav sa tak chránia pred prehriatím. V našich klimatických podmienkach je úroda záhradníckych rastlín priamo úmerná intenzite transpirácie, preto ju neobmedzujeme, ale naopak, podporujeme jej plynulý chod – najmä závlahou,“ dodal odborník.
Závlahou vlastne dopĺňame rozdiel medzi množstvom vody, ktorú rastlina potrebuje, a množstvom, ktorú má k dispozícii v pôde, či už z prirodzených zrážok, alebo z podzemnej vody. V našich klimatických podmienkach nezabezpečujú atmosférické zrážky vo väčšine rokov pre rastliny také množstvo vody, ako je ich celková vlahová potreba. „To neznamená, že by rastliny hynuli, ale zhoršuje sa ich vývin, a tým sa znižujú úrody. Aj v rokoch, keď je celkový súčet zrážok nadnormálny, môžu rastliny trpieť nedostatkom vody, lebo ju nedostali v tých obdobiach, keď ju najviac vyžadovali. Zavlažované rastliny lepšie využívajú aj živiny, čím vytvára vyššie úrody, plody sú väčšie, majú krajší vzhľad aj vyššiu nutričnú hodnotu,“ upozornil J. Šimko.
Pre správne zavlažovanie rastlín je nutné dodržiavať niekoľko zásad. „V prípade, že na jar je pôda suchá, zavlažujeme už pred vysádzaním či sejbou. Túto závlahu vykonáme včas a dôkladne, aby sa pôda dala dobre spracovať a nemiešali sme suchú zeminu s vlhkou. Pôda musí umožniť dobré obalenie semien a korienkov. V prvých fázach rastu zavlažujeme menšou intenzitou a drobnejšími kvapkami, aby sme nepoškodili rastliny a neporušovali štruktúru pôdy, ktorá ešte nie je chránená porastom. Neskôr zavlažujeme radšej väčšími dávkami, pretože pri malých dávkach vzniká plytšia koreňová sústava,“ odporučil záhradník.
V teplejšom období zavlažujeme ráno, keď sú rastliny a pôda chladnejšie. Po večernom zavlažovaní zostávajú rastliny dlho mokré. Zavlažovanie počas teplých dní môže zhoršiť fyziologickú činnosť rastlín. Veľmi výhodné je zavlažovať po miernom daždi, keď sú rastliny i pôda pripravené na príjem vody, a stačí dodať menšiu závlahovú dávku. Na povrchu pôdy nesmú počas závlahy vznikať kaluže alebo povrchový odtok vody. V takom prípade je vhodné znížiť intenzitu postreku alebo závlahu prerušovať.
„Pri teplote vyššej ako 34 stupňov sa zastavuje rast, preto polievame menej, voda je v týchto prípadoch skôr škodlivá a spôsobuje postupné odumieranie rastlín. Preto je lepšie pri vysokých teplotách polievať menej a hlavne ráno, keď je rastlina ešte chladnejšia a schopná prijímať vodu,“ uviedol J. Šimko.
