Halloween spríjemňoval jednu noc mŕtvym
Odborník Jozef Šimko zo Strednej odbornej školy záhradníckej v Piešťanoch rozpráva o tradíciách Halloweenu.
Halloween je sviatok, ktorý pochádza od starých Keltov. Oslavovali Samhain – sviatok mŕtvych. Verili, že každý rok v posledný októbrový deň duše mŕtvych navštívia zem. Keď si Rimania podmanili Keltov v 1. storočí n. l., prebrali niektoré ich zvyky a sviatky.
Približne v 8. storočí kresťanská cirkev ustanovila 1. november ako „sviatok všetkých svätých“ na uctenie si pamiatky svätých. Počas týchto sviatkov sa konali omše, ktoré dostali názov Allhallowmas (omša blahoslavených, svätých). Noc predtým bola známa ako All Hallows Eve – (pred)večer všetkých svätých. A tak vznikol názov Halloween. V 17. storočí veľa ľudí emigrovalo do Nového sveta, čo malo vplyv na zlučovanie a uchovanie sa tradícií rôznych kultúr. V Amerike sa Halloween začal oslavovať „vo veľkom“ a u nás začal postupne zanikať.
Tridsiateho prvého októbra sa naši predkovia prezliekali za rôzne masky, lebo verili, že v túto noc vychádzajú mŕtvi z hrobov na zem sa zabaviť. Mali strach, aby ich mŕtvi nezobrali cestou naspäť so sebou, a tak sa maskovali, aby ich nik nespoznal. Postupne si rok čo rok vyzdobovali príbytky v duchu Halloweenu, aby mŕtvym spríjemnili túto jednu noc na zemi.
Halloween nebol vždy radostným sviatkom. Niektorí ľudia sa báli, že ich mŕtvi príbuzní potrestajú, iní si mysleli, že je to noc diabla. Viac-menej si ľudia, aby zahnali strach, začali v tento sviatok robiť „žarty a srandy“. Našťastie, Halloween sa však začal meniť na rodinný sviatok. Ľudia chodili „strašiť“ v kostýmoch, konali sa prehliadky kostýmov, spoločenské stretnutia, karnevaly.
Malé halloweenske ozdoby nikomu neublížia ani nikoho neurazia, preto môžeme použiť rôzne druhy tekvíc, ale aj iných jesenných plodov a prizdobiť ich svetlami, ktoré nám v tomto období už chýba. Dekorácie dopĺňame aj chryzantémami a inými rastlinami s ozdobnými plodmi. V Mexiku sa sviatok slávi takisto vo vážnom duchu. Avšak hneď na druhý deň, 2. novembra, na ktorý pripadajú Dušičky, sa slávi Deň mŕtvych prestúpený veselím. Ten sa slávi tiež v Strednej Amerike a Spojených štátoch. V domácnostiach sú malé i väčšie oltáre zdobené sladkosťami a kvetmi.
Nechýbajú ani lebky z cukru rôznych veľkostí s na čele pripevnenými lístkami s krstnými menami mŕtvych i živých členov rodiny. Tento žart nikoho neuráža a lebky aj tak skončia v žalúdkoch. Rodiny sa stretávajú na cintorínoch na hroboch zosnulých príbuzných. Schádzajú sa zvyčajne v noci a v meste „mŕtvych“ znie hudba a tancuje sa. Znamená to jednak príležitosť pre zosnulých aspoň jeden deň v roku sa zúčastniť so svojimi milovanými pozemských radostí, jednak snahu vysporiadať sa so strachom zo smrti.
