Zabudnutá Slovenská Trója čaká

Nanovo ho však objavujú českí turisti pre zlatistý mok z miestneho domáceho pivovaru a príjemnou zastávkou môžu byť Šurany aj pre tých, ktorí smerujú do neďalekej Podhájskej za termálnou liečivou vodou.
Aj napriek úvodnému skepticizmu má mestečko čo-to návštevníkom ponúknuť. Veď v tomto roku si pripomínajú 880. výročie prvej písomnej zmienky. História osídlenia územia sa však začína už v mladšej dobe kamennej, žili tu Kelti, Rimania i Slovania z čias Pribinu a Veľkej Moravy.

Ich hradiská, či aspoň pamiatky po nich, by ste v meste hľadali márne. Rovnako ako slávny Šuriansky hrad, ktorý odolával Turkom a je spomínaný aj v súvislosti s udatným kapitánom hradu Tomášom Bosniakom a nemenej známou Žofiou Bosniakovou, jeho dcérou. Jej neporušené pozostatky uložené v Tepličke nad Váhom neďaleko Strečna, kde na hrade žila s manželom Františkom Wesselényim a starala sa o poddaných sťa by svätica, pred rokmi zničil sfetovaný vandal.
V minulosti sa mohli Šurany pýšiť aj titulom kráľovského mesta, na ktoré ho povýšil v roku 1832 cisár František I. Z tohto obdobia mesto preslávil prvý valcový mlyn a najstarší cukrovar v Európe (1854), v ktorom sa ukončila výroba v roku 2000.

Zo sakrálnych pamiatok si zaslúži vašu pozornosť farský Kostol sv. Štefana Prvomučeníka, ktorý dal začiatkom 17. storočia postaviť nitriansky biskup Štefan Bosniak. Z pôvodnej barokovej stavby sa však zachovali len dve veže, pretože chrámovú loď museli v roku 1936 z bezpečnostných dôvodov zbúrať. V „novostavbe“ však nájdete slovenský unikát – hlavný oltár tvorený sklenou vitrážou.
Vaše kroky by však určite mali smerovať do miestneho múzea, ktoré našlo útočisko v ortodoxnej židovskej synagóge postavenej na prelome 19. a 20. storočia v eklektickom štýle. V ňom nájdete kus histórie mesta a regiónu aj repliku pôvodného hradu.

V múzeu však nájdete aj artefakty z vykopávok z mestskej časti Nitriansky Hrádok, ktoré odborná verejnosť nazýva aj „Slovenskou Trójou“. Patrí k najväčším náleziskám v strednej Európe a preslávila sa objavom plastiky sediacej ženy – Hrádockej venuše z mladšej doby kamennej. Dnes síce nájdete v priestoroch náleziska archeopark s náučnými tabuľami, ale jeho význam si zaslúži oveľa väčšiu poctu a, samozrejme, aj investície na prilákanie turistov.