Z katovho domu išli na popravu

Mesto Trenčín ležiace v strede Považia na rieke Váh je príťažlivé nielen z pohľadu hospodárskeho a obchodného, ale aj pre milovníkov najväčšieho multikultúrneho festivalu na Slovensku, ktorý začínal jednodňovým programom ôsmich skupín s približne dvoma tisíckami návštevníkov. Nepochybne je mestom, ktorého udržiavané centrum stále dýcha históriou.
Návštevu Trenčianskeho hradu majestátne sa vypínajúceho nad mestom máme nepochybne všetci už za sebou, možno iba zásluhou školských výletov. Kľukatou cestou k hradu však míňame zaujímavý domček, ktorý ako jediný neprešiel ďalšou prestavbou. Ide o kamenný dom z obdobia renesancie, ktorého vrchné podlažie je obkolesené pavlačou z dreva, pripomínajúcu dnešnú podobu balkóna. V tejto časti domu prebiehal každodenný život, skladal sa z obytnej časti s kuchyňou a hospodársko-výrobnej časti. Na prvý pohľad bežný renesančný dom odlišujúci sa len tým, že patril mestskému katovi.

V studenom suteréne ukrytom pred zrakmi ľudí vraj bolo väzenie, z ktorého nebolo úniku a jediná cesta viedla na popravisko pod hradbami hradu. Podľa oficiálnej stránky mesta Trenčín popravy sa uskutočňovali buď vešaním alebo stínaním, na ktoré sa používali tri popravné meče (dva sú zachované v zbierke Trenčianskeho múzea). A ak kat použil vlastný meč, tak dostal i zvláštny príplatok za nabrúsenie! Toto „povolanie" malo podľa povesti v 17. storočí i svojich neslávne slávnych katov. Jeden kat menom Stanislav Chrbinský si na vlastnej koži vyskúšal ostrosť meča, keď bol odsúdený za vykrádanie kostolných pokladničiek a cudzoložstvo.

Väzenie v katovom dome nebolo však jediné. Pôvodná vyhliadková veža na juhovýchode hradu zjavne nebola veľmi obľúbená a potešenia z výhľadu sa postupne zmenilo na väzenie a hladomorňu bez možnosti kochať sa krásou okolia. I dnes si môžeme prezrieť toto miesto, do ktorého sa vchádza úzkym otvorom s rozmermi 45×45 cm, a nazrieť do suterénu veže, ktorý je deväť metrov hlboký. Avšak toto väzenie malo vraj iba zastrašujúci účel.