Blog Richarda Fidesa: Revolúcia

Streda 17. 03. 2010 13:36  | Blogy / Richard Fides  | Autor: Richard Fides

Projektor sa neopravil. Dalo sa to čakať. Že vraj reklamácia. Kvôli tomu som musel zrušiť ďalšiu prednášku. Ľudí totiž znudili moje myšlienkové pochody. A tak...

Som zasnený rojko s realistickým pohľadom na svet.
richard.soky.fides@gmail.com

Som zasnený rojko s realistickým pohľadom na svet. richard.soky.fides@gmail.com

Zavelil som vojačikom z roty “ROZUM“ na ústup. Nechápali. Nedivím sa. Kapitán “Krajší svet“ podal písomnú sťažnosť. Odpoveď: TREBA POSLÚCHAŤ!!!

Nebol veľmi spokojný. Od náčelníka štábu mi prišlo mnoho sťažností. Vraj sa sťažuje aj Generál “Pravda“. Generál “Klamstvo“ požaduje jeho vylúčenie z armády. Bohužiaľ, nevyhoviem jeho žiadosti. Dôvodov je veľa. Armáda bez Generála “Pravdy“ vedená len “Klamstvom“, by to nedotiahla ďaleko.

Musím vyslať špióna priamo medzi vojakov. Bojím sa vzbury! Priam revolúcie. A tak špión “Láska“ dostal ťažkú úlohu. Má si nájsť ďalších verných, ktorí mu s tým pomôžu. Nemôžem o nich vedieť ani ja! No podmienkou je: jeden spojenec v jednej hodnosti.

A tak to “Láska“ vykonal. Až v hlásení sa dozviem, ktorí to boli.

Môj dobrý priateľ kapitán “Dôvera“ ma ubezpečuje, že lepšieho ako “Láska“ som nájsť ani nemohol.

O týždeň prišlo hlásenie:

Chystá sa prevrat! Podozrivých je veľa. Väčšinou dôstojníci. Mnoho je vám veľmi blízkych.

V momentálnom stave armády, každým dňom rastú ich hodnosti. Je ťažké ich sledovať. Mám pár mien. Ďalej pracujeme na presnom a úplnom zozname.

Pracovňa bola plná bývalých dôstojníkov s povýšením. Boli to moji noví radcovia. “Pochybnosť“, “Neistota“, “Depresia“, “Hlúposť“... Myslím, že oni to byť nemôžu. Akí sú múdri. Majú skvelé rady. Mám pocit, že “Depresia“ si zaslúži vyššiu hodnosť. Na mieste ho povýšim.

Posielam správu späť: Opatrujte sa. Snaha bude ocenená. Musíte spraviť všetko preto, aby sa vrátila armádna sila do starých koľají.

Prišla správa od zvedov. Presnejšie od zveda “Zrady“. Vraj “Láska“ so svojimi kumpánmi dezertovali. Vyhlásil som pátranie. Bez výsledku.

Rýchli sled udalostí mi otvoril oči. “Hlúposť“ mi poradil, aby som vymenoval “Depresiu“ za svojho nástupcu. Vraj preto, lebo sa na mňa chystá atentát. Zistil to major “Pochybnosť“ a konzultoval s majorom “Neistotou“. “Zrada“ s “Klamstvom“ ma pozvali na večeru. Nemohol som odmietnuť. Uväznili ma. “Depresia“ nastúpila na trón.

Po dlhom čase v okovách počujem rinčanie zbraní. Výstrely pištolí a diel. Začala revolúcia!

“Láska“ so svojou vernou družinou “Priateľstvom“, “Pravdou“, “Dôverou“, “Istotou“, “Úprimnosťou“ a mnoho ďalšími oddanými vojakmi, ma po dlhom boji vyslobodili.

Všetkých zradcov som dal zavrieť. Rozsudok znel: Budete žiť, až kým nás smrť nerozdelí! Horší trest si hádam ani nezaslúžili.

Teraz moja armáda pracuje bezchybne. Sem tam niekto chýba, alebo ho vyšlem na dlhú služobnú cestu. No viem, že z mojich radov nevystúpia!

V žalári postupne umierajú zradcovia. Sem tam niekto po mne kričí, že majú nemanželské deti, ktoré sa budú chcieť pomstiť. Ale ja tomu neverím. Veď predsa všetko má svoj happyend... Treba ho len chcieť.