James R.S.B. Jackman: Keď bolí koža a štípu kosti… Ako spoznať čo je správne a čo nie? I.

Možno preto, že sa cítia odviazaní a sami sebou. A možno všetko dokopy. Na to aby som sa cítil sám sebou potrebujem alkohol? Teraz už nie! No v tej dobe som to pociťoval úplne inak. Vedel som, že po príchode budem týždeň opitý. Nechcel som. Na koľko ovplyvnia človeka kamaráti? Myslím, že je to obrovské percento. Myslím, že som bol dosť ovplyvnený po celý život. Kamarátmi, bratom, ocom, rodinnou situáciou. A už vtedy som vedel v podstate čo chcem.
 Jedna jediná situácia, sekunda, či iba jej stotina dokáže zmeniť celý život. Nehoda, smrť, zrada, alebo krutá pravda. Čo som potreboval ja? Vtedy som to nevedel…
–     Ako bolo na Tour de Vec?
–     Skvelo, ale o tom sa nesmie hovoriť.
–     Prečo davaj!
–     Nič ti nepoviem. Daj mi pokoj
S úsmevom na perách. Som iba spomínal aký to bol skvelý výlet. No úsmev ma hneď prešiel, keď som si uvedomil, že na druhý deň, už idem do školy. Maturitný ročník. V sebe cítim začiatočnú etapu vyrovnanosti. Kedy bude kompletná? Škola začala a prišiel prvý výkend. Išlo sa piť Tomimu na dom. Dobrá párty a ja som nebol opitý do úmoru. Všetko som si pamätal. Ráno som bol iba otrepaný, ale svieži. Páčilo sa mi to a bol som so sebou spokojný. Takto to išlo asi mesiac. Čím ďalej tým som pil menej. Dá sa zabaviť aj úplne bez alkoholu? Nikdy som sa asi tak nezabával. Nevedel som aký to je pocit.
Keď sa Florián vrátil z Francúzska. A už vedel, že sa nemôže vrátiť naspäť. Tak si splnil svoj sen. Kúpil si auto Alfa Romeo 156 twinspark. S úsmevom na tvári hovorí, že založil klub splň si svoj sen na splátky. Kúpil si auto, notbook konečne sa okolo neho začali poriadne krútiť aj ženy. No on túžil po tej Devočke. Je možné byť namotaný na babu o ktorej vieme, že je praktikantka najstaršieho remesla? Ale nie za keše čo je ešte horšie z môjho pohľadu. Dva roky? Auto zmenilo všetko. Chodil za ňou kedy mohol. Keď sme sa raz iba tak vozili a v podstate testovali auto tak sme sa chceli ísť najesť do Tesca. Bolo tam neuveriteľné množstvo ľudí. A žiadny tovar. Zmenili sme názor a šli na benzíku. Ako tak ideme po parkovisku ja už stojím pri aute a Florián iba začne robiť kroky naspäť.
–     Čo robíš?
–     Čakaj! Kain?
Florián pozeral do okna toho auta. Nevedel som koho to je. Zrazu z auta vyšiel Kain a z druhej strany baba. A ako ma zbadala tak sa schovala. Hneď sa mi zdalo, že je to tá Devočka.
–     To koho máš v aute Devočku?
–     Čo si nafajčený či čo?
–     Čo si malý? Kamarátku.
V tom sa Florián šiel vyčúrať priamo pred to auto. Ešte pozeral do vnútra či neuvidí kto je tam. Chvíľku sme sa rozprávali a dohodli sme sa že sa stretneme na čerpacej stanici a dáme si tam bagetu a ešte pokecáme. A potom sa pôjdeme naháňať. Ako tak tichučko čakáme na benzínke  a už jeme bagety. Horím Floriánovi, že sa mi zdalo, že vnútri sedí tá jeho Devočka.
–     Hej dneska som bol s ňou na káve a mala zelenú mikinu a bielu bundu.
–     No a?
–     Aj tá baba vnútri v tom aute mala zelenú mikinu a bielu bundu. Ale to by mi Kain nespravil!
–     Si si istý? A kde je teraz? Nemal tu byť?
Florián chytil telefón a volal.
–     No Kain kde si?
–     Musel som ísť zaniesť tú babu domov.
–     Aha okej. Tak čo aj sa stretneme?
–     Jasné môžeme za desať minút na šelke.
–     Okej.
Neuveriteľný pocit zvedavosti ma nútil zistiť kto bol v tom aute. Bola to tá Devočka? Nie to by Florovi nespravila. Ale čo keď? Neustále som do neho rýpal! Čo keď? A Kain iba naháňal čas, aby sa mohli spokojne a pomaličky vypariť!
– Kain kde si?
– Ešte s tou babou ostávam u nej tak sa asi, už nestretneme.
– Tak okej.
Vedel som, že klame. vyrazili sme do Drahoviec! Šli stodvadsať cez mesto. Na červenú! Kľudne mohol prísť o vodičák! Na tom som zistil ako mu strašne na nej záleží. Na Kainovi či neklame. V Drahovciach…
–  No čo kde si?
– Ja som ešte u tej baby.
– Aha tak sa maj potom sa ozvi, alebo čo!
(Pokračovanie o týždeň v utorok)