Blog Imricha Gála: Lingvistická schizofrénia našinca

Moji drahí súkmeňovci v posledný dobách prišli s módou, ktorú slovami Jula Satinského by som dal do kategórie „šľak ma ide trafiť“. Neviem, prečo sa Slováci cítia tak malí, že sa vždy niekomu chcú napchať tam, kde slnko nesvieti. A keď to nechcel celý národ, tak sa vždy našlo aspoň zopár podnikavcov, ktorí sa na túto úlohu s radosťou podujali.
Mali sme skončiť ako vazali Maďarov, Rusov, Nemcov, Francúzov, podľa toho, kto bol globálne pri vesle, či aspoň v strednej Európe, a podľa nejakého lokálneho obdivovateľa toho cudzieho, teda osvietenca. Ešte šťastie, že Grónsko je ďaleko a nemá tu predstaviteľov tretej kolóny a posluhovačov. Skutočne si neviem predstaviť, že by som sa mal niekedy učiť nejaký eskimácky jazyk. Či inuitský? Veď si predstavte, Eskimáci majú asi tridsaťpäť výrazov pre sneh. Vlhký sneh, malý vlhký sneh s jemnými vločkami, veľké a ťažké vločky, suchý s veľkými vločkami, vlhký s malými vločakmi a pod….
Kto sa má v tom vyznať? To by sme možno mali 40 výrazov pre švábku a 599 pre chľast. A keďže posledné desaťročia frčí všetko americké, tak máme v slovenčine anglické floskuly. Zatiaľ nie v spisovnom jazyku, chvalabohu. I keď časom…. Neviem, neviem…
Pred nejakým časom som počul jednu bratislavskú slečinku, ktorú by v oných časoch nazvali fiflenou, ako do mobilu celej električke dávala hlasne najavo, že je „in“ a že ovláda cudzí jazyk, keď navigovala svoju priateľku, že ju bude čakať „v exite Tesca na Kamennom, ako zvyčajne“.
Exit???? Čo je zlé so slovenským východom? Preto to musí vyvážiť niečím zo západu? V televízii zas nedávno a opakovane viac týždňov po sebe jedna mladá, dynamická a asertívna moderátorka počas vysielania veľmi populárnej „šou“ zopárkrát vypustila odtiaľ, kam dáva rožok čosi, čo znelo ako „Uau“. Neviem, či ju bolel zub alebo mala mizerere. Raz k tomu dodala „Dnes si bola jediná, ktorá dnes dostala „standing ovation“. A to je čo, teda v slovenčine? Keby povedala „standing ovulation“, tak to by som porozumel (to by bola ovulácia nastojáka). Alebo tým myslela koliku, erekciu alebo konstipáciu?
Ja dostávam všetko spomenuté naraz, keď počujem podobné slovenské novotvary voľne šírené médiami. A nedá sa tomu ujsť, lebo kým by človek siahol diaľkovom surfovacom ovládači, tak je to von. Nemám nič proti cudzím jazykom, dokonca si nahováram, že zopár ovládam, aj keď niektorí i to spochybňujú. A vôbec nemám nič proti tomu, ak sa cudzie slová použijú vtedy, keď v slovenčine nemáme adekvátny výraz či slovo. Vyznieva to však smiešne, keď počúvam, ako niektorí robia „badžet“ a podobne. Počuli niekedy o „rozpočte“? Či rozpočet už nie je „in“? A prečo vlastne používam „in“? Je niečo zlé s „módou“? Už som sám asi popletený schizofrenik 🙂
Problém je v tom, že niektorý trapoš čosi niekde začuje, vytrúbi to do sveta, najlepšie s pomocou „tíví“ a všetci to opakujú ako pokazený verklík. Koľkokrát sme počuli označenie spoločnosti J&T vysloviť ako „dží an tí“? Chyba lávky, vyslovuje sa to „džej and tí“. A na Slovensku je to teraz samé „dží an tí“.
A tak by sa dalo pokračovať do „nemlátom“, ako tomu hovoríme na juhu feldvidéku. Drahí spoluobčania, chráňte si svoj jazyk, lebo onedlho to bude jediné, čo vám zostane. Buďte pyšní naň, je to pekný a ťažký jazyk, ale oplatí sa ho ovládať a používať. A ak si myslíte, že s ním nejako ďaleko nezájdete, tak ste na omyle.
Keď som sa onehdá učil japonsky, tak Anglosasi sa išli dopučiť, neboli schopní vysloviť „dz“, ani keby ste mi dali stovku (dolárov alebo trstenicou na dereši). A ani globálna lingvistická hegemónia im nepomohla. Japončina má „dz“ a vďaka slovenským koreňom som bol u učiteľa jednoznačne hviezdou.
P.S. – Slovami jedného osvieteného a nemenovaného: „Slováci, toto ste chceli? Toto????“
Ďalšie blogy Imricha Gála: – O floskulách
– Máte dosť?
– Drogy naše každodenné
– Prišelci v Piešťanoch