Blog Eriky Černekovej: Premnožené mačky

Tieto túlavé, divo žijúce mačky, sú potenciálnym zdrojom mnohých závažných ochorení (ako besnota, svrab, toxoplazmóza, parazity – škrkavky…), mnohých prenosných aj na ľudí. V našom prípade sú prvé na rane deti.
Problém s týmito mačkami je dlhodobý a samozrejme, že aj vedenie škôlky sa snažilo o jeho riešenie. Narazilo však na začarovaný kruh presúvania kompetencií medzi Mestským úradom, Odborom životného prostredia, Mestskou políciou a útulkom zvierat.
Na obranu útulku treba uviesť, že sú v dlhodobej karanténe a neprijímajú nové zvieratá z dôvodu výskytu smrteľného vírusu – zavlečeného do útulku práve donesením túlavých mačiek. Hraničná situácia v škôlke sa našťastie začala riešiť, práve vďaka ústretovému prístupu zo strany vedenia miestneho útulku zvierat.
V súčasnosti sa nastavujú odchytové pasce a dve mačky sú už úspešne v starostlivosti útulku. Dúfam, že takto ľahko to pôjde aj s ostatnými. Keď sa aj podarí všetky mačky z areálu škôlky odchytiť, pre útulok sa problémy práve začínajú. Každé odchytené zviera musí prejsť veterinárnymi úkonmi – očkovanie (500,- Sk), sterilizácia (800 Sk,-), stravovanie, a riešenie otázky ako a kam vhodne umiestniť divé zvieratá, ktoré nebudú spolupracovať.

Problém s premnoženými mačkami je komplexnejší, ako vyplynulo po vypočutí mnohých rôznych názorov na túto tému.
Jedni razia cestu radikálnej likvidácie – teda utratenia, druhí nechania mačiek na pokoji nech si žijú, kde si vybrali, veď im pomôžeme prežiť a oni nás potešia svojou prítomnosťou. Oba názory sú extrémne a asi aj neriešiace skutočný problém. Ťažko sa totiž určujú hranice – v prípade „milých tvorov“ – toho čo je humánne, čo nie a čo riešiť ako kritické premnoženie napr. deratizáciou.
Deratizácia je jasný termín pre myši a potkany – nie však pre mačky (aj keď ich premnoženie by podľa znenia vyhlášky do toho spadalo). V lese je jasný termín – kontrolovaný odstrel – slúžiaci na kontrolovanú redukciu premnoženej zvery, pre zachovanie rovnováhy. Keď však v meste použijeme humánny model riešenia premnoženia, treba vymyslieť aj krok B – teda čo ďalej, lebo útulky majú svoje limity.
Cesta by bola v informovaní ľudí, napr. v podobe info letákov do každej bytovky (ako to bolo s info brožúrkami o separovaní odpadu). Nie každý si uvedomuje:
– skutočné riziká kontaktu s chorými zvieratami
– že mačky netreba prikrmovať
– je to prirodzený lovec a dokáže sa uživiť
– že pri nedostatku potravy sa toľko nemnožia alebo odvrhnú mladé, ktoré nedokážu uživiť
– určitá samoregulácia funguje
– ak majú pravidelný zdroj potravy, usadia sa v blízkosti a premnožia sa
– preto možno vidieť toľko mačiek pri kontajneroch obložených „kelímkami“ s jedlom
– ak chcete túlavej mačke skutočne pomôcť PREBERTE PLNÚ ZODPOVEDNOSŤ za jej zdravotný stav a jej budúcnosť
– ak vznikne lokálne premnoženie zvierat, koho kontaktovať, ako situáciu riešiť…
Okrem osvety, účinným riešením by boli odchyty takýchto zvierat, ich sterilizácia, očkovanie a potom prípadné opätovné vypúšťanie, čo by vyžadovalo vyčlenenie nemalých financií kompetentnými.
To, alebo iné riešenia, sú však hudbou ďalekej budúcnosti. Mne pre začiatok úplne postačí, keď mačky zmiznú zo škôlky.
Žiaľ, všetci máme tendenciu uspokojiť sa s krátkodobými riešeniami.

Ďalšie blogy Eriky Černekovej:
– Hokej, kraso alebo len tak pre zábavu
– Zima v skratke
– Prelom rokov 1989/90
– Detské ihriská
– Jeseň v Piešťanoch