Blog Diany Sixtovej: Óda na kvapky do nosa
Mám vlastnosť, že čím sú veci horšie, tým skôr na nich nájdem aspoň jednu dobrú stránku a od toho momentu sú mi sympatické. Tak ako väčšina ľudí, aj ja nenávidím nádchu. V tomto období jej je všade plno a istotne už každému lezie na nervy.
Keby som bola alergička, asi by som sa zbláznila. Celú jar, leto, a možno aj jeseň stráviť smrkaním a natieraním si červeného nosa, no hrôza. Nádcha je zlá a trápna. Pri smrkaní vydávate smiešne zvuky, niekedy trúbite, inokedy pískate a keď dosmrkáte, nikdy si nie ste istí, či vám nezostalo na nose niečo spoločensky neprístojné, máte ho červený a šúpe sa. A hlavne, je to otrava, stále zháňať papierové vreckovky, kvapkať si kvapky do nosa, mať opuchnuté, slzavé oči a piskot v uchu. Proste samé nanič veci.
A predsa, cez všetky tie nepríjemné úkony a pocity sa stále ukazuje, že na všetkom zlom je aj niečo dobré. Ide o jeden malý moment pohody. Každý to pozná. Dostanete nádchu a prvá pomoc sú nosné kvapky. Všetkých nás to rodičia učili rovnako. Musíte si ľahnúť na chrbát, trošku zakloniť hlavu, kvapnúť si do každej nosnej dierky a chvíľočku počkať. A to je ono.
Ten čas, kým chvíľočku čakáte. Celý deň ste z nádchy nervózni, posmrkávate, dýchate krátko a rýchlo, vychutnávate si všetky negatívne vnemy začínajúcej chrípky, a samozrejme, patrične na ňu nadávate. A zrazu príde ten krátky moment, kedy musíte chvíľku pokojne ležať, nerozprávať a proste vydržať a navyše sa vám aspoň na chvíľu podarí pokojne a zhlboka dýchať.
Po všetkých tých otravách je to mier, nebíčko, čas sa na chvíľu spomalí a je kľud. Kvap, kvap. Navyše v tom momente sami pred sebou otvorene priznávame, že sme teraz chorí, unavení, že potrebujeme trošku opatery, jednoducho že sme ľudia a v tom je kus takého toho nevinného, čarovného a krehkého detstva, aké tak veľmi chýba.
Nikdy som si to tak intenzívne neuvedomila, ale je to tak, isto viete o čom hovorím. Viem, že dnes už je veľa druhov kvapiek a niektoré sa už vlastne vôbec nekvapkajú, sú to rôzne spreje a výplachy a čo ja viem čo ešte. Ale klasika je klasika.
Najradšej by som vyhlásila bojkot sprejov proti nádche. Kvapky do nosa nám dávajú viac než len tú liečivú tinktúru. Liečia dvakrát: raz, keď dostávate do tela liečivé látky a druhý krát, keď nás nútia liečiť sa samých.
Jednoducho za chôdze, pri varení, či žehlení si kvapky do nosa plnohodnotne nenakvapkáte a basta. Na to treba pokoj, na chvíľočku sa natiahnuť a venovať sa sebe. A to je fajn, no nie?
