Diana Sixtová
Študujem Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Bratislave. Nájom platím vďaka opatrovaniu malého chlapčeka, jeho mamy a dakedy aj spolužiakov zo škôlky a ešte vďaka hodinám flauty, čo dávam niekedy deťom.
Okrem toho ešte robím režisérku v Bielom divadle a keď mám pri tom všetkom nejaké voľno, vezmem kamaráta a dvoch čiernych vlkov z útulku a idem sa vyvetrať na Havran.
Píšem poéziu a prózu, ale som skôr stará škola, veľmi ma nebaví hypermoderna, ktorú píšu dnešní mladí. Ako všetci, aj ja sa bijem so životom a hľadám si v ňom svoje miesto.
Blog Diany Sixtovej: Len čo je bolesť dosť veľká...
Keď som bola mladšia, mala som tak, ako určite veľa iných dievčat v mojom veku založený zošit, do ktorého som si písala svoje myšlienky, alebo myšlienky iných ľudí, s ktorými som sa stotožňovala. Na prednej strane bolo veľkými písmenami napísané: „Len čo je bolesť dosť veľká, príde úľava.“
Blog Diany Sixtovej: O mužských slzách
Pred pár dňami som zažila niečo, čo mi na chvíľu otriaslo celým svetom napriek tomu, že viem, že dnes je už doba iná ako kedysi. Muži sa nehanbia predniesť na verejnosti, že sú homosexuáli, byť bisexuálom je dokonca trendy. Používajú kondicionéry na vlasy, ostávajú na materskej a minule bol v televízii chlapec, čo tancoval brušné tance.
Blog Diany Sixtovej: Liek na manželskú krízu
Dnes mi môj otec rozprával zaujímavý príbeh. Jeden muž nebol spokojný so svojím manželstvom, nerozumeli si so ženou tak ako kedysi, jednoducho iskra bola fuč a s ňou aj všetky radosti manželského spolužitia. Rozhodol sa, že navštívi miestneho duchovného majstra a poprosí ho o radu.
Blog Diany Sixtovej: Môj idol
Ak by som teraz chodila na základnú školu a dostali by sme za úlohu napísať opis môjho idola, prvýkrát by som presne vedela, o kom budem písať. Uvedomila som si to minulý týždeň vo štvrtok. Bol podvečer, ja som za kuchynským stolom vystrihovala asi dvadsiateho motýlika, ktorého som mienila použiť na ďalší deň v škôlke, kde teraz praxujem a oči mi klipkali od únavy.
Blog Diany Sixtovej: Absurdity
Nejdem filozofovať, hodnotiť ani zamýšľať sa. Jednoducho sa len musím podeliť o zážitok, nech si každý urobí názor aký chce.
Blog Diany Sixtovej: Óda na kvapky do nosa
Mám vlastnosť, že čím sú veci horšie, tým skôr na nich nájdem aspoň jednu dobrú stránku a od toho momentu sú mi sympatické. Tak ako väčšina ľudí, aj ja nenávidím nádchu. V tomto období jej je všade plno a istotne už každému lezie na nervy.
Blog Diany Sixtovej: Ozajstné Vianoce
Tento rok som zažila jedny z najkrajších Vianoc vo svojom živote. Pre niekoho príliš obligátna veta, nezaujímavá a otrepaná. Lenže moje Vianoce boli 16. januára. Takže to skôr boli narodeniny Ježiška, oslávili sme jeho 22 dní.
Blog Diany Sixtovej: Teplo zimy
V poslednej dobe som si na zimu natoľko zvykla, že mám pocit, že už sa nikdy neskončí. Už nikdy nepríde jar. Keď si predstavím, že na stromoch budú listy a na zemi tráva, zdá sa mi, že to je najväčšie šťastie, ktorého sa človeku môže dostať.
Blog Diany Sixtovej: Milý Ježiško...
Dnes som prišla na to, čo by som napísala Ježiškovi, ak by som na to nebola príliš stará. No pekne poporiadku.
Blog Diany Sixtovej: Vianočná besiedka
Po prvom blogu - pesničke, tu máme prvý blog, ktorý je básňou.
