Blogy
Blog Jozefa Malíka: Smutný príbeh sobotňajšej noci.
„Vandali v Piešťanoch opäť vyčíňali.“ Môžeme to počuť, čítať a hlavne vidieť všade naokolo, skoro po každom víkende. Dolámané lavičky, poohýbané značky, rozkopané koše, posprejované nové steny umeleckými nápismi typu „Žofka ľúbim ťa...“, vylámané stromy a všade plno odpadkov.
Blog Petra Remiša: Hypnotizér
Vážený ráditel, týmto sa dodatočne hlásim do sútaže Talentománia. Hlásev som sa aj do tej druhej, najzábavnejšej šou, ale neodpísali mi. Vlastne odpísali... ale iba dve slová: „DAKUJEME. NESCEME“.
Blog Petra Remiša: Piatok trinásteho
Ak ste Piešťanec, v žiadnom prípade nechoďte na dovolenku do nejakej pofidérnej zahraničnej destinácie. Seďte doma a tešte sa, že vám celý svet závidí.
Blog P. Remiša: Pretty Woman 2
Sadnite si. Lebo to, čo vám teraz poviem, vás aj tak posadí a sánka vám spadne po kolená. V Piešťanoch sa bude točiť Pretty Woman 2.
Blog M. Urminského: Vytopí nás Dubové?
Hoci sa potok správne volá Dubová, ja ho odmalička volám Dubové. A nie som sám. Pri tomto potoku som vyrastal. Bol svedkom mojich rybárskych začiatkov. Ošúpaný prútik zo zlatého dážďu, kúsok saturny, plaváčik z korku, brok a kryštálka mi stačili.
Blog M. Urminského: Odpočuté...
Na terase pri vedľajšom stole sedela blondínka. V jej okolí sa pohybovalo značkové dieťa. Vždy keď išli okolo nejakí chlapi, tak sa tvárila, akoby k nej nepatrilo. Sledovala, či po nej hodia očkom.
Blog M. Urminského: Vlasy
Každé dievča ich má. Krátke, dlhé, kučeravé, zvlnené, rovné, čierne, červené i blonďavé. Vlasy... Podľa farby vlasov sú dievčatá často hodnotené, chválené i odsudzované. Rusovlásky sú vraj náruživé, brunetky vraj romantické a blondínky naivné.
Blog J. Poturnaja: Festival Červeník
Na futbalový štadión v Červeníku prichádzam o 15.45 v sobotu 7.augusta. Už druhý deň tu frčí 45. ročník Červeník. Festival hudby a tanca. Moderátor práve uvádza vystúpenie známej českej divy Lucie Bílej. Lucka sa ospravedlňuje, že vystúpi bez sprievodnej kapely.
Blog S. Novákovej: Stromy Teplickej
Ten strom je ako moje srdce. Napadlo mi pri pohľade na spílený gaštan na Teplickej ulici. Pred dvanástymi rokmi som totiž pod jeho korunou zbierala so synom gaštany a keď sme mali plný košík, vyrábali sme pomocou špajdlí aj s mojím ocinom zvieratká, ktoré sme potom vystavili na poličku. Bol to každoročný rituál pokiaľ syn nevyrásto.
Blog Petra Remiša: Otvorený list na Balkán
Po rokoch sa mi ozval kamarát. Z Piešťan sa na zelenú kartu vysťahoval do Ameriky, odtiaľ do juhoamerickej džungle a potom preskočil pol zemegule. Do Rumunska.











