Vianočná stužková obchodníkov, kuchárov i čašníkov
Jedna z posledných stužkových pred Vianocami, ktorú spolu zažili študenti dvoch maturitných tried Strednej odbornej školy obchodu a služieb na Mojmírovej ulici v Piešťanoch, nemala chybu! Hoci to spočiatku ani nevyzeralo, že nejaká väčšia slávnosť sa uskutoční, budúci kuchári, obchodníci a podnikatelia i čašníci a servírky dokázali, že hoci sa možno niektorí počas štyroch rokov ani bližšie nepoznali, vytvorili finálny produkt, z ktorého mäkli srdcia rodičov i profesorov, nežneli oči priateliek. Zapaľovali sa sviece, lýtka aj zreničky. Stužková štvrtej áčky a béčky bola milá, srdečná, mala glanc, gracióznosť, nonšalantnosť i záverečné dramatické vyvrcholenie.
„Sme mladí, vieme lietať, vieme smútiť, vieme sa smiať. Len jedno môžeme ľutovať, že na dospelých sa už nemusíme hrať,“ zaznelo v úvode slávnostného príhovoru žiakov. Všetci stáli v polkruhu, chlapci premenení na mladých elegánov, dievčatá na žiarivé ženy v najkrajších spoločenských šatách, ktoré mali u všetkých premiéru. Veď stužková je len raz! Aj na tejto slávnosti nechýbali slzy dojatia matiek, radostné a silné objatia otcov, príhovor riaditeľky Anny Zálešákovej, šerpovanie triednych učiteľov Daše Papovej a Tomáša Kubicu, tanec s rodičmi aj učiteľmi, pripínanie stužiek, sfukovanie sviec, rozdávanie tortičiek i kvetov. Rýchly, úderný a vtipný program, v ktorom nechýbala najskôr smutná, potom šťastná Popoluška a krásny princ, vešanie bielizne za asistencie tatinov, rýchle občerstvenie s hranolčekmi, kečupom a tatárkou alebo prejavy solidarity pri pisoároch na pánskej toalete. 
„Bavili sme sa veľmi dobre, mám výborný pocit, študenti boli veľmi milí. Užívam si to, pretože toto je v podstate moja prvá naozajstná stužková slávnosť aj so šerpovaním, stužkovaním a všetkými tými milými formalitami, ktoré sem patria,“ uviedla triedna učiteľka kuchárov D. Papová. Vraj hoci je už v preddôchodkovom veku, vzhľadom k tomu, že pôsobila kedysi ako zástupkyňa pre praktické vyučovanie a potom bola triednou viacerých ročníkov študentov nadstavbového štúdia, je šťastná, že konečne na sklonku svojho profesionálneho učiteľského pôsobenia zažila tie milé okamihy, aké zažívajú len triedni učitelia na stužkovej. „Decká sú strašne zlaté, nemôžem na ne nič zlé povedať. Trošku chodia neskôr na vyučovanie, radi si ľúbia pospať, ale myslím si, že s dochádzkou až také veľké problémy nemáme. Sú to jednoducho kuchári, remeslo ich baví, a o to ide. Išli sem preto, aby sa naučili variť a kúzliť na tanieri. V triede je ich spolu dvadsaťjeden, piati sú noví, z pôvodných kmeňových ich je šestnásť, na stužkovú ale prišlo iba deväť.“
Triedny učiteľ áčkarov T. Kubica nám povedal: „Stužky som dnes pripínal jedenástim žiakom, z nich piati študujú obchod a podnikanie a šiesti odbor čašník-servírka. Bol som šťastný a bolo mi slávnostne ľudsky dobre. Títo žiaci sú mojou prvou triedou, sú jednoducho úžasní! Dostal som podobne ako moja kolegyňa od tých svojich na pamiatku náramkové hodinky. Budem ich najčastejšie nosiť na formálne stretnutia k obleku, pretože sú reprezentatívne. Stužková slávnosť je jedinečný večer, ktorý žiaci majú len raz za život. Ide o poďakovanie sa rodičom za to, že im umožnili študovať na strednej škole. Ide o večer, keď sa deti zahrajú na dospelých :)“
Dočítate sa v dvojčísle Piešťanského týždňa, ktoré je v predaji od 20. decembra.
