Šabľovníkov z Chtelnice najskôr požehná kňaz, potom vyskakujú
Obec Chtelnica je výnimočná nielen svojím historickým koloritom s krásnym kaštieľom, ale i nevídanou fašiangovou pochôdzkou regrútov, dnes už len slobodných mládencov s dychovkou od domu k domu. Najskôr ich kňaz v závere svätej omše v nedeľu požehná, oni pobozkajú krížik a potom sa už rozbehnú aj s muzikou po dedine. Tento rok si vzali modré košele, biele šatky, prútiky. Medzi nimi boli i dievčence v chtelnických krojoch. S domácou slivovicou ich vítali pred obecným úradom aj starosta Peter Radošinský so zástupcom Jánom Piačkom.
„Je tu taký osobitý priebeh, nikde inde som sa s tým nestretla, až vlani prvýkrát v Chtelnici. Mládenci chodia s hudbou od nedele, potom aj v pondelok a utorok po domácnostiach – Pod šable tam, kde sú ochotní ich prijať, samozrejme, neobídu ani starostu, tiež navštívia miestne obchody,“ týmito slovami nás pozývala na fašiangovú pochôdzku do Chtelnice pracovníčka obecného úradu Jana Horylová, ktorá pochádza z Rakovíc.
Mládenci zatancujú za sprievodu hudby so špeciálnymi prútikmi (šabľami) tanec. Už pred fašiangmi ho usilovne trénovali v kultúrnom dome. Majú jednotné oblečenie, je to efektné. „Čudovala som sa, že majú na nohách gumené čižmy, ale význam som pochopila vtedy, keď vkročili do chtelnického potoka a zatancovali aj vo vode. Po želaní chlapci vyzvŕtajú pred domom ženy a dievčatá, mnohí ich pozvú do svojich príbytkov a pohostia. Podchvíľou sa ozve vedúci chlapcov výkrikom – GAZDINÁ a chlapci zborovo odpovedajú ULEJ, a opäť GAZDINÁ, odpoveď ULEJ, a do tretice GAZDINÁ, odpoveď ULEJ, ULEJ, ULEJ! Inak sa nedá po takej naliehavej výzve, len vyhovieť,“ skonštatovala J. Horylová.
„Minule som rozmýšľal, že keby som toľko pálenky popil doma pri stole, museli by mi zavolať záchranku a kriesiť ma v nemocnici z otravy alkoholom, ale keď chodím, tancujem, zabávam sa, niečo si zajem, dá sa to zvládnuť, aj keď je to teda riadne náročné,“ prezradil jeden z tancujúcich mládencov.
Tento rok v čele sprievodu išli tak ako po minulé richtár Mário Čížik a hajdúch Marek Turanský. Za nimi kráčali dievčatá, šabľovníci a po nich muzika, už 130-ročná Chtelničanka, ktorú vedie kapelník Pavol Kičina. „V dychovke hrám už celé roky a šabľovníkom do tanca už päťdesiat rokov. Čo si pamätám, prvá verejná nahrávka našej pochôdzky bola v roku 1947, natáčala to Slovenská televízia, odvtedy sem chodia každoročne novinári aj filmári,“ skonštatoval kapelník, u ktorého býva pohostenie pre všetkých členov fašiangového sprievodu v utorok napoludnie. Večer je potom zábava a na nej Chtelničania pochovajú basu.
O tom, či mala kapela hrať do tanca veselú alebo smutnú pieseň, sa dozvedela vďaka hajdúchovi M. Turanskému, ktorý tvorí predvoj, chodí po domácnostiach so slovami: „Chtelnická vrchnosť odkazuje, že derešovať sa zakazuje, preto poďte na ulice, skočíme si pod palice. Frajerky nás radi majú, ale za štamperlík sa nahnevajú, tak za rohom nám slivovičky ulejte a poďte s nami na ulice. Ráčite byť s nami veselí?“
J. Horylová na záver dodala: „Páči sa mi, že aj napriek iným tlakom na spôsob nášho života sa tu zachováva v živej forme tradícia a želám Chtelničanom, aby im to dlho, dlho vydržalo. Nech takéto tradície budú mať stále nasledovníkov a podporovateľov, aby nasledujúce generácie takéto niečo nezažili iba ako jedno z vystúpení vo folklórnych súboroch.“
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 8, ktoré je v predaji od 28. februára.
