Robo Opatovský: Najväčším šéfom je moja dcéra

Ste spokojný s koncertom?
Zo začiatku som premýšľal nad repertoárom a celkovým hudobným prevedením, pretože do tejto krásnej sály sa skôr hodí akustický – „unplugged“ koncert. Nakoniec to dobre to dopadlo. Ľudia prijali môj výber z toho najlepšieho, čo som za dvadsať rokov na scéne vytvoril a atmosféra koncertu bola úžasná.

Zhodnoťte tie dve dekády pôsobenia na pódiách…
„Boli úspechy aj neúspechy, raz ste hore, inokedy dole, to k hudobnému životu patrí. Žiadny interpret nemôže povedať, že kariéru má len úspešnú. Nie som naprogramovaný robot, ponúkajúci národu, čo v tej chvíli chce. Snažím sa o umelecké, v úvodzovkách možno menej komerčné projekty. Najväčšie úspechy prišli s vecami, od ktorých som to najmenej očakával. Napríklad Vianočný album, akoby chystaný len pre skalných fanúšikov, sa stal platinovým. Možno z toho spravím pravidlo pre budúcnosť. Pôjdem ďalej s malými očakávaniami, ale s oduševnením a spojený s najlepšími muzikantmi. Sú pre mňa veľkou inšpiráciou. 

Vždy za vami predsa stáli muzikantské esá…
Za tých dvadsať rokov som spolupracoval asi so všetkými špičkovými hudobníkmi. Ak spomeniem súčasnú kapelu, Tomáš Gajlík so mnou hrá osem rokov. V minulosti ma napĺňala spolupráca s Milom Suchomelom, Ľubom Šramekom, Matúšom Jakabčicom, Viktorom Hidvéghym, Milanom Ručekom… Z množstva muzikantov vo mne každý niečo zanechal a posunul ma ďalej. Po štúdiu hry na gitare na konzervatóriu viem, o čom sa muzikanti v rámci hudby bavia. Dôležité tiež je, že hudbu tvorím.

Uprednostňujete dáky hudobný žáner?
Zaujímavé je, že sa cítim v každej polohe doma. Rovnako v popovom i džezovom projekte, ak mám za sebou dobrých muzikantov. Stále žijem hudbou a možno práve žánrová širokospektrálnosť ma udržiava na scéne už toľké roky.

Máte v repertoári viac i menej obľúbené skladby?
V repertoári mám z autorského hľadiska len vlastné skladby. Vždy musím byť spoluautor a dostať tam kus zo seba. Je to ako keby ste sa spýtali, ktoré zo svojich detí mám najradšej. Napríklad vidím, že Prílev energie ľudí vyburcuje, keď už žiadna iná skladba, tak táto určite. Z balád je obľúbená Niečo máš, napísal som ju manželke Katke ako svadobný darček. Má pre mňa veľkú hodnotu. K piesni Milovaná ma inšpiroval narodenie dcérky Hanky. Všetky mám rád, neodfláknem ich s myšlienkou, že sa musím prispôsobiť módnemu trendu… Nedokážem tak spievať.

Do koncertov dávate veľa energie. Neunavujú vás?
Za tie takmer dve hodiny tam skutočne človek nechá kus seba. Chcem, aby ľudia odchádzali s dobrým pocitom, takže je to trošku náročnejšie. Mám 44 rokov a som v polovici. Prichádza druhá, úplne iná, farebná. Kebyže začínam s dnešným rozumom, niektoré veci spravím inak. Úžasné je uvedomiť si, že neúspech je vlastne úspechom, lebo nás tlačí dopredu. Len netreba opakovať staré chyby, ale poučiť sa z nich.

Po úspešnom koncerte sa umelec musí cítiť úžasne…
Nevypredávam veľké sály či štadióny, skôr som klubový spevák a túto pozíciu si s vďakou uvedomujem. Dnes je dôležité byť činný, tvoriť a hlavne koncertovať. Práve na koncertoch premiérujem moje nové skladby…Zahráme ju ľuďom a vidíme, ako reagujú, či sa zapájajú a či sa im skladba páči, poprípade nepáči.

Dokážete si sám seba predstaviť v inom povolaní?
„Vyštudoval som klasickú gitaru, že by učiteľ? Asi by ma to nenapĺňalo, neprinieslo šťastie zo spievania a tvorby. Mám vydavateľstvo, nikto nado mnou nestojí a nediktuje, čo mám ako robiť, som pánom sám sebe a svojmu času. Najväčším šéfom je ale dcéra, tá so mnou robí, čo chce. Ale to je normálne (úsmev). Samozrejme, rodina je dôležitá súčasť môjho fungovania.

Život s muzikantom nebýva vždy prechádzkou ružovou záhradou. Sú vaši blízki dostatočne trpezliví?
Dokážem si rozdeliť čas. Malinkú uspávam pesničkou, napísanou pre ňu a môžem ju spievať len ja. Keď začne mama, Hanka hneď povie, že toto spieva tato. Keď ju uspím, zasa pracujem. Na odspievanie dvojhodinového koncertu potrebujem aj kondíciu a každodenné cvičenie. Možno si niektorí speváci neuvedomujú, že je to dôležitá súčasť nášho kumštu. Keby som teda hoci týždeň necvičil, dlhý koncert neodspievam.

Čo prinesie ďalšia dekáda vášho pôsobenia?
V roku 2016 žijem Vianocami. Tvorím vianočné duetá, bude to môj autorský album na ktorý si pozývam mojich speváckych kolegov. Osem nových vianočných piesní doplnia štyri známe duetá, napríklad Čas sviečok s Janou Kirschner, prípadne minuloročný hit s Máriou Čírovou. Základ repertoáru mám. Teším sa aj na budúci rok, pretože ak sa veci pohnú správnym smerom, splním si muzikantský sen. Možno to nebude najpredávanejší album, ale vysnívaná méta, spolupráca so 17-členným BIG BANDOM. Najväčším šťastím však pre mňa je, že robím to, čo milujem.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 14, ktoré je v predaji od 5. apríla.