Piešťanec fotí hmyz a huby, uznávajú ho vo svete

► Predstavte sa, čo bežne porábate, čím sa živíte, koľko času vám zhltne práca, koľko koníček? Ste šťastne ženatý?
Som Piešťanec a v meste vlastním bazár. Tu i predávam so svojím otcom. Práca mi zaberie ako každému človeku väčšinu času. Keď mám voľno, venujem sa rodine. S manželkou máme dve deti – štvorročného Miška a osemnásťmesačného Jakubka. Popri nich mi ostáva pár chvíľ na hobby. Fotím huby, hmyz a pavúky. Venujem sa aj horskej cyklistike.

► Neskúšali ste niekedy portréty či krajinky?
Tie ma zatiaľ neoslovili. Začiatkom roka som si zadovážil štyristomilimetrový teleobjektív, pretože som sa chcel začať venovať aj wildlife fotografii. Ide o snímky zvierat z voľnej prírody, zachytávajúce určitý príbeh a špecifický prejav života tvorov.

► Mimochodom, prečo práve makro? A prečo hmyz a huby?
Od detstva ma zaujímala príroda. Veľmi rád som chodieval so starými rodičmi a otcom na huby. To mi zostalo dodnes. V roku 2010 som objavil stránku nahuby.sk a hneď som vedel, ktorou cestou sa moje fotografické zameranie uberie. Niektoré drobné hubky majú veľkosť len pár milimetrov. Od týchto krpcov som sa postupne prepracoval k makru a začal som fotiť aj hmyz a pavúky. Ďalším dôvodom bol fakt, že huby nerastú stále, techniku na makro mám, tak prečo ju nevyužiť.

► Čo znamená nafotiť napríklad lienku, ako žerie vošku, alebo páriace sa lúčne koníky?
Fotografie na výstave pri Dinovi som vyberal na základe požiadavky organizátora podujatia Michala Fialu. Chcel ľuďom ukázať, aké živočíchy sa v Piešťanoch nachádzajú. Išlo hlavne o okolie Sĺňavy a výsadby. Prezentoval som bežné druhy ako šidielko ploskonohé, osu dravú, bžikavku dažďovú, lienku sedembodkovú a tiež pavúky skákavky. Konkrétne skákavku čiernu a predovšetkým veľmi vzácnu a zriedkavú skákavku Canestriniho. Tento malý pavúčik má osem až desať milimetrov, žije v Piešťanoch, je pravdepodobne prvým zdokumentovaným nálezom na Slovensku. Niekoľko mojich fotografií sa objavilo aj v rôznych slovenských aj českých atlasoch a zahraničných publikáciách. Zverejnili hlavne fotografie húb.

► Ako je to s povestnou trpezlivosťou fotografov makrosnímok?
Fotenie makra chce veľkú trpezlivosť. Hmyz sa najlepšie fotí skoro ráno, keď je ešte paralyzovaný nočným chladom. Chcem zdôrazniť, že všetok hmyz fotím živý. Nepraktizujem a nie som zástanca fotenia mŕtvoliek. Odfotiť mŕtvu muchu nie je umenie. Česť výnimkám, myslím tým na skladané makro, ale o tom niekedy nabudúce.

► Fotíte hríby? Kde všade ste sa za nimi vybrali?
Fotím hríby, ale nazýval by som ich všeobecne hubami. Hríby sú len časťou húb, ktoré majú namiesto lupeňov zo spodnej strany rúrky. Taký je dubák. Zo začiatku som fotil všetky. Momentálne sa snažím zachytiť len menej známe, vzácne, chránené a zaujímavé druhy. Huby fotím hlavne v okolí Piešťan. Je veľa druhov, ktoré u nás nerastú. Preto za nimi idem ďalej, najmä do Trenčianskeho a Žilinského kraja. Väčšinou a najradšej chodím do prírody sám, predovšetkým, ak idem fotiť. No často chodím aj s otcom, ktorý má rovnakú záľubu ako ja.

► Aké sú vaše „naj úlovky“ húb, za ktorými ste sa museli možno aj opakovane vrátiť na to isté miesto, aby bol záber čo najdokonalejší?
Moje „naj úlovky“ sú pre bežných ľudí alebo hubárov úplne neznáme a pravdepodobne väčšina o nich nepočula. Napríklad čírovec útly – Tricholomopsis flammula či hrotovka stepná – Galeropsis desertorum sú huby, ktoré sa na Slovensku nachádzajú na možno jednom-dvoch miestach. Podobne holvaja lipová – Holwaya mucida, pohárovka ohnivá – Caloscypha fulgens sú v našej lokalite tiež extrémne vzácne. Ďalej huby lúčnice, ktoré sú interesantné svojou farebnosťou. Zaujímavé sú rôzne podzemné huby ako chránená hľuzovka letná – Tuber aestivum alebo podzemná huba, ktorú som mal možnosť fotiť v okolí Žiliny. Tam som fotil mäsovicu oranžovú – Stephanospora caroticolor. Je to jediný a veľmi vzácny prvonález na Slovensku. Našiel ju môj otec, ktorému ďakujem, lebo veľa zaujímavých exemplárov, o ktoré sa so mnou podelil, boli jeho nálezmi.

► Nepredbehnú vás lesné zvieratá či iní hubári?
Ešte som si nevšimol, že by nejaké zviera vybielilo lokalitu. Skôr naopak. Napríklad na srnčom truse rastie veľmi zaujímavá hubka, mrštec jagavý. Fotil som vzácne hubky na konskom i myšacom truse. Sú druhy húb, čo rastú výhradne na kostiach, rohoch či na kopytách, ktoré mám tiež v zbierke. S hubármi je to horšie. Neprekáža mi ich prítomnosť a zber. Prekáža mi ich nedisciplinovanosť a hlavne nevedomosť, ktorá v mnohých prípadoch hraničí s hlúposťou. Je veľa zákonom chránených, ale i bežných húb a hríbov, ktoré ľudia opakovane zbierajú, prípadne vykopávajú. V konečnom dôsledku je väčšina nejedlá. Na kraji lesa alebo na parkoviskách ich vídam vyhodené celé množstvá. Človek si neuvedomuje, že narobí škodu aj za niekoľko stovák eur. Za každú chránenú odtrhnutú plodnicu hrozí pokuta od tridsať do sto eur. Ak má niekto plný košík, je to slušná suma. Najväčším škodcom je však všadeprítomná ťažba dreva.

► Vy sám máte rád jedlo pripravené z húb, napríklad kapustnicu s hubami či vysmážanú bedľu jedlú alebo šampiňóny?
Aj ja zbieram huby. Ani nie tak pre vlastnú potrebu ako pre radosť. Prvá je z nálezu a druhá, keď niekoho obdarujem či už čerstvými, alebo sušenými hubami. Väčšinu rozdám. Medzi moje najobľúbenejšie patria muchotrávka červenkastá, čírovnica májová, rôzne druhy smrčkov, kuriatka a, samozrejme, všetky jedlé hríbovité – dubáky, kozáky, suchohríby. Bedle nemusím, ale vždy sa nájde človek, ktorého potešia.

► Spomínali ste, že z hmyzu najradšej fotíte malé pavúčiky skákavky. Ako ich stihnete odfotiť, predpokladám, že skáču, dá sa udržať milimetrový pavúk na uzde?
Najradšej fotím pavúky z čeľade skákavkovité. Majú veľkosť od dvoch do desiatich milimetrov. Najväčšia skákavka na svete, kráľovská, dosahuje 20-25 milimetrov. Aj tú mám nafotenú. Pozorovať skákavky je veľmi zaujímavé. Tieto pavúky nerobia siete. Lovia skokom na korisť. S fotením je to horšie, sú neustále v pohybe, niekedy mi trvá aj pár hodín, kým spravím jeden-dva pekné zábery. Niektorý hmyz a pavúky sa fotia celkom dobre, iné horšie a nájdu sa aj výnimky, ktoré je takmer nemožné odfotiť, ale aj to sa dá zvládnuť.

► Máte nejakú veselú či vážnejšiu príhodu s fotením?
Neviem, či je veselá alebo zaujímavá. Spočíva v hľadaní skákaviek. Väčšina pavúkov je všade okolo nás na rôznych slnečných teplých miestach, akými sú steny domov, ploty a múriky. Okoloidúci človek, ktorý ma pozoruje pri ich hľadaní, si musí položiť otázku: „Čo tam ten idiot robí? Čo vidí na tej prázdnej stene? Prečo ide po ulici v predklone? Hlavne na dovolenke ma posedávanie pri mori veľmi nebaví. Preto niekoľko hodín strávim na uliciach týmto spôsobom. Vyzerá to vtipne.

► Koľko rokov fotíte? Aký bol váš prvý prístroj, akú techniku používate dnes?
Fotografovať som začal asi pred desiatimi rokmi. Prvým fotoaparátom bol obyčajný kompakt značky Sony. Onedlho som potreboval niečo lepšie, a tak som si kúpil kompaktný fotoaparát Canon PowerShot A570 IS. Pri Canone som ostal, vystriedal ho v tom čase najlepší kompaktný prístroj tejto značky – Canon PowerShot S5 IS. Ďalším nástupcom bola zrkadlovka, Canon 1000D, a momentálne používam telo Canon EOS 550D, objektív Canon EF 100mm f / 2.8 L IS USM Macro a rôzne príslušenstvo – blesky, difúzory, predsádky či odrazné dosky.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 20, ktoré je v predaji od 17. mája.