Lusk oslávil štvrťstoročie

Prvý potlesk si muzikanti i tanečníci zaslúžili hneď po príchode, keď sa zjavili na schodoch hľadiska a v sprievode hudby presunuli až na pódium. To im patrilo nasledujúce dve hodiny, keď ukazovali celý rok od fašiangov, cez leto a Vianoce. „Stvárniť rok ľudových zvykov je naplnený sen. Dať ale dokopy všetky zložky, súčasný folklórny súbor, bývalých členov, deti a dve muziky je náročné,“ povedala choreografka Jarmila Kubranová a prezradila, že intenzívnym cvičením sa im podarilo vytvoriť pásmo za pol roka. Záver predstavenia patril tradičnej ľudovej svadbe s odčepčením i veselicou. Divákom sa umenie na pódiu páčilo, potleskom si vyžiadali dva prídavky. „Pred úžasným publikom v príjemnej, rodinnej atmosfére sa dobre tancovalo,“ prezradila J. Kubranová.

Začiatky súboru siahajú do čias po novembri `89, keď sa od pôvodnej formácie oddelili nadšenci s veľkou chuťou trénovať. „V Krakovanoch je veľmi veľa folkloristov a súbory vznikajú delením. Náš narástol do veľkých rozmerov zásluhou tých s vôľou urobiť niečo inak ako v pôvodnom súbore,“ vysvetlil Michal Sedlák, zakladateľ a umelecký vedúci folklórneho súboru Lusk. Spolu s manželkou, tanečnicou od Nitry, sa rozhodli nadšencom pomôcť a vyplatilo sa. Ľudí súbor zaujal, pribúdalo čoraz viac členov. „Hľadali sme názov a Lusk sa nám zaľúbil ako skratka Ľudového súboru Krakovany. Niekto hľadá za
tým U aj umelecký, no umelecké sa podarí len vydareným programom,“ prezradil s úsmevom vedúci.

Za 25 rokov stihli precestovať niekoľko krajín, vrátane Chorvátska, Belgicka či Holandska. M. Sedlákovi sa pri spomienke na uplynulé štvrťstoročie zaleskli oči a usmiala tvár: „Je to niečo nádherné. Venovať sa folklóru je udržiavaním toho, čo nám rodičia odkázali. Na Slovensku je veľa krásnych zvykov, spolu s nadšencami nášho súboru ich odovzdávame ďalšej generácii. Robíme to už 25 rokov, jednu sme teda vychovali.“

O členov nemajú núdzu ani dnes. „Po každom peknom vystúpení sa prihlási niekto, kto chce s nami folklór udržiavať. Je na nás, ako talenty využijeme, ako ich motivujeme a prenesieme zvyky a tradície otcov a materí do budúcna,“ priznal M. Sedlák. Nie vždy je jednoduché deti motivovať k pohybu. „Majú aj iné záujmy a primäť ľudí, aby mali o tanec a folklór záujem, je niekedy ťažké,“ priznala choreografka J. Kubranová.

Práca v súbore nie je len koníček či „krúžok“ pre deti, má miesto v srdci hádam každého člena. „Je ako dieťa. Mám troch synov a Lusk je štvrté dieťa,“ dodal M. Sedlák.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 8, ktoré je v predaji od 23. februára.